Topoľčianky bike
1. 7. 20147
Kolega v robote ma napačmal na zelenú trasu zo Skýcova do Topoľčianok, popritom by som si urobil aj spodok Hlbokej doliny, trasu do Skýcova cez Klátovú novú Ves a aj prepoj z Nestašovskej do Drahožickej doliny.
Vyrazil som v utorok ráno o deviatej, počasie bolo dobré, z Kostolian som ťahal popod horu k c
Chalmovským kúpeľom a ďalej popod Bralie cez Malé Kršteňany až do Partizánskeho. Ten prepoj z Krštenien som tiež ešte nikdy nešiel a prekvapilo ma že je to dobrý asfalt, skoro bez aut.
Pôvodne som plánoval, že pôjdem dole hlbokou dolinou do Topoľčianok, ale keďže dobre pár dní pred tým popršalo, bál som sa že ten úsek Topoľčianky Skýcov bude podmáčaný a hore kopcom to moc nepôjde, zvolil som opačný smer, do Skýcova po asfalte a tú zelenú dole kopcom.
Z Partizánskeho som vyrazil popod horu do Krásna a za ním som odbočil na Turčianky, ľahko sa to píše, ale realita bola iná, cesta sa prudko zodvihla a ku vrchu mi pomaly aj prevody dojšli. Potom ešte dva hupáčiky a bol som v Turčiankach. Viac menej po rovine som sa dostal do Klátovej novej Vsi, kde som sa napojil na cestu z Bošian a zase po rovine až po Slače, kde to už pritvrdilo, cesta začala stúpať až po Prostredný vrch, ale potešujúce bolo, že je tam veľmi slušný asfalt a je to v lese, teda celý čas v tieni. Do Skýcova je to dole kopcom. Dal a tak som si tam pauzu na kávičku a malé pivko.
V Skýcove som odbočil na zelený cyklochodník a hneď na začiatku som zakufroval, na ľavom stĺpe brány bola značka a tak som šiel doľava do kopca po ceste, ktorá skončila vo dvore. Keď som sa vrátil ku bráne, tak som našiel značku i na pravom stĺpe, len pod vrstvou vegetácie. Cez bránu som prešiel do nejakého parčíku, ktorý som prešiel po vymytých pieskových chodníkoch, je lepšie nedržať sa značky, ktorá ide krížom, ale radšej toho hlavného chodníka, nakoniec sa to aj tak spájajú a je o hodne zjazdnejší. Potom nasledoval rovný úsek lesom, končiaci na lúke, značka nikde, cesta nikde, tak som sa dal rovno za nosom. Turistickú značku som našiel v strede poľa na stĺpe a pri hríbiku za poľom sa značky rozdeľujú, turistická ide rovno a cyklo doprava k lesu. Ďalší úsek ide po lesnej ceste dole kopcom, bacha na hlboký piesok, predné koleso v ňom pláva a dá sa hodiť pekná držka.
Lesná cesta končí pri žrebčíne, kde naskočíte na asfalt, nasleduje pekný dlhý zjazd lesom a potom rovinka pomedzi ohrady s koňmi. Bola to paráda, videl som tri veľké skupiny, tá posledná bola pri ceste, oddelená len elektrickou ohradou. Chodník zase klesal pomedzi ohradené vinice a skončil v Topoľčianskom parku. Dal som si tam obed a kofolu a pokračoval do Hostia, kde som vošiel do hlbokej doliny. Celou dolinou dlhou trinásť km. ide úzka asfaltka. Pomaly som stúpal povedľa Skýcovského mlyna až po ústie Nestašovskej doliny. Zastavil som sa pri peknom prameni Dubové, kde som fotil dva motýle, jeden bol tmavý s modrým leskom a druhý rýšavý ako kus starého plechu.
Odbočil som doľava do Nestašovskej doliny, spočiatku to moc nestúpalo, ale neskôr to stúpalo až moc. Je tam skutočne moc dobrý asfalt. Hore sa to vyrovnalo a keď to začalo klesať prišiel som na odbočku na Drahožice. Stretol som tam dvoch bikerov z Partizánskeho a tí ma uistili, že je to ono, keď že tu nebol signál, navigácia nešla. Bol to dlhý zjazd po niečom, čo bolo v minulom tisícročí asfaltom, posypanom veľkým hranatým štrkom, skrátka zjazdné, ale nič moc. Od Drahožickej huty to bolo už podstatne lepšie a vypľulo ma to dole na Vojtechove. Odtiaľ je to do Velkých Uheriec len kúsok, odfotil som si veľké zelené trávnaté more v priestoroch priehrady a pokračoval ďalej do Partizánskeho a pred Hradišťom som odbočil na cyklo chodník povedľa riečky Nitrica, končiaci až na rovine k Majeru. Mohol som ísť po starej brezine, ale bál som sa, že tam bude blato, tak som to dokončil cez Brezinu po asfalte. Mal som toho celkom dosť, dokopy som prešiel cez 115 km. Počasie my vydržalo a starý bike tiež poslúchal, bol som so sebou celkom spokojný, len sedelo sa mi akosi ťažšie.
