Medzihorie a Vtáčnik z druhej strany
5. 7. 2014
Bol som si zajazdiť na novom biku, za Veľkými Uhercami som sa dal Drahožickou dolinou po cyklochodníku. Je to moc pekná trasa s 300 metrovým prevýšením, ale v slušnom stúpaní, žiadne strmáky. Ústi v zátačke nad Mulerovým štálom a ja som pokračoval do Veľkého Poľa, kde som sa zastavil na miestnysh ostavách Medzihoria.
Dal som si pivko a klobásu a vyrazil ďalej cez Pílu do Horných Hamrov, kde som odbočil na Hrabičov. Za Hrabičovom som dobočil do doliny vpravo, kde sú vleky a hore nekonečnou dolinou, popod Pokútsky most až k Pavlovej Chate, kde som si dal pauzu.
Za ňou sa cesta dvíha podstatne strmšie, pár zátačiek a som na Ivanovom salaši, náhornej plošine s lúkami.
Ešte jedno tiahle stúpanie a v zátačke pred partizánskou chatov odbočujem pri značke vodopády doprava na zvažnicu, vysypanú velkým ostrím štrkom. Zišiel som do výraznej zátačky, kde pretekala voda poskakujúc po štrku, neviem či to už boli tie vodopády, ale nič moc. Viem, že je tu niekde Pokútsky vodopád, ale toto to iste nebolo.
Vystúpal som naspäť a za partizánskou chatov odbočil doprava na zelenú značku na Vtáčnik. Je to asi 40 min. tlačenia, cca 2.1 km. a asi 330 výškových metrov. Mne to podastatne skomplikoval dážď, bol v ten deň už asi štvrtý, ale tie predtým som sa schoval pod stromami nad krajnicou. Tu už nemalo zmyseľ čakať, čas bol pokročilý a nevyzeralo to, že by to malo prestať.
Vrchol som dorazil okolo siedmej, ešte trochu pršalo, ale dole nad Bojnicami už svietilo slnko. Stanovali tu nejalí rádioamatéri, aj anténu mali postavenú, ale pre poruchu nerobili ništ.
Kolesá som mal oblepené bukovým sajrajtom, ale po prvom zjazde to bolo všetko na mne a na biku. Chodník bol mokrý a obával som sa že sa bude šmýkať na koreňoch, tak som šiel opatrne. Odbočil som na nový chodník a ten kamenný úsek som potlačil. Ten strmák som zišiel šmykom, je tu už vyjazdená zretelná stopa. To celoodpruženie je dobrá vec, bike sa správal slušne a v poriadku som zišiel na asfalt pod siahami.
Ten úsek pod Makovišťom je rozbitý čím ďalej tým viac, je to strmé a brzdy dostali zabrať. V Kamenci som sa zastavil u Villiho a spolu s Alou sme zbehli na dve pivečká do dvadsaťdeviny.
Bola to v podstate moc pekná spanilá jazda, dokopy 85 km, časť v teréne a 1750 m prevýšenia. Závady na novom biku sa nevyskytli, ale bol som už celkom rád, keď som z neho doma zliezal :-).
Ďuro