Bikom po Starej Brezine
5. 11. 2014
Mal som v pláne sa previesť do sedla pod čierny Vrch a zvolil som trasu po hrebeni ponad Máčov a Banky ústiacej nad Dlžínom.
Jeseň sa nám vydarila, bolo pekné počasie a dobrá viditeľnosť.
Vyrazil som popri novom cintoríne na Starú cestu cez Brezinu, na vrchu som odbočil doprava a po hrebeni som pokračoval smerom na sever. Nad Máčovom bola cesta rozoraná a tak som postupoval povedľa vojenského plotu po vyjazdených stopách od auta.
Pár metrov odo mňa som zbadal v tráve schovanú líšku. Pritajila sa, chvostom si zakryla oči a tvárila sa že ju nevidím. Kúsok ďalej som odbočil naspäť na cestu a lesíkom hrajúcim jesennými farbami som pokračoval vpred.
Vyšiel som na lúky, s výhľadom na pohorie Magura, kúsok šla betónka a vpredu som uvidel na poli osamotený nádherný strom, tak som kúsok po poly zašiel k nemu a odfotil ho. Povedľa senníka som sa dostal na vrch kopca za ktorým cesta klesala k hlbokému ríglu, ale nad nim zabočila doprava a zmenila sa len na kolaje od auta.
Ja som sa pustil dole cez lúku na dobre viditeľnú štrkovú cestu, po ktorej som vystúpal na hrebeň, kde som zase odbočil doľava, smerom na Dlžín. Vyšiel som na lúku s výhľadom na Šútovce a Temešskú skalu, kde som si dal pri troch kameňoch prestávku na desiatu.
Došiel som k záveru, že sa mi ani nechce ísť až k Čiernemu Vrchu, bol som po nočnej a celkom mi to stačilo. Prešiel som až na cestu z Rudna do Šútoviec a vrátil som sa po svojej stope na križovatku štrkovej cesty, nezišiel som dole do rígla, ale po hrebeni som to obišiel.
Ťahal som sa doľava a na ďalšej križovatke som odbočil zase doľava do lesa a po lesnej ceste sa dostal až na ďalší hrebienok, kde som sa dal smerom na Nováky po nezreteľných koľajách auta, ale dorazil som k plotu.
Dal som sa lesom doprava a vyšiel na lesnej lúke pri potoku, odkiaľ som sa prebojoval hore na lúku nad Kocúranmi. Po lúkach som dorazil na cestu a po nej doprava smerom na Nováky. Lesom som sa dostal zase k vojenskému plotu a musel som sa vrátiť naspäť až nad Opatovce, kde som aj vybehol na asfalt a po ňom dorazil až domov.
Malo to dohromady tridsať jeden kilometrov, ale dalo to zabrať, cesty v lese mali kaluže, ale dali sa obísť, hore na lúkach bol povrch tvrdý a pevný. Už dávnejšie som sa tam chcel pomotať a moc sa mi to páčilo.
