Choď na obsah Choď na menu
 

 

 

Vtáčnik Bežkový

 

5. 3. 2013

Pôvodne sme mali v pláne spraviť na bežkách hrebeň Vtáčnika z Cígľa na Rúbaný Vrch a dole Bystričanskou dolinou k jej ústiu, ale nakoniec sme sa rozhodli pre variant na Vtáčnik z Kamenca.

 Vyrazili sme v zložení Paľo, Peťo a moja maličkosť.  Zvažnica na Siahy bola odhrnutá buldozérom a tak sme vyrazili napešo cez hrebienok nad Končistou ku kolmému chodníku, ale za strmákom sme sa odrazili doľava po neznámej zvážnici. Snehu bolo dosť, ale bolo to strmé a tak sme šli napešo. Až podstatne vyššie sme obuli bežky a postupovali po extrémne tvrdom snehu. Videli sme aj stopy rysa.

 Na prvej zvážnici sme sa dali doprava a pri senníku sme zas odbočili doľava na  hornú zvážnicu čo obchádza dookola lúku zvanú zhorený salaš, napája sa na asfaltku v zátačke nad pamätníkom. My sme ale odbočili na Jaseňovú Skalu, je to len asi desaťminútová zachádzka. Hodne fučalo a bolo to tam hodne rozryté od diviakov. Vrátili sme sa na našu zvážnicu a po asfaltke sme sa dostali až na Siahy, kde sme sa najedli. Chceli sme postupovať po vrstevnici cestou na Krivú Brezu, ale nedalo sa. Vietor sa tam vybúril a vytvoril poldruhametrové záveje, vlny a iné divočiny.

 Odbočili sme doľava do lesa a napojili sme sa späť na kolmý chodník. Peťo a Paľo mali bežky s rybinou, ale ja som mal sklznice hladké, na tom tvrdom snehu som vosk zodral za pár minút a musel som dosť často premazávať. Strmák nad tabuľov sme bežky vyniesli a na vrcholovom plate to bola už pohoda.

Hríbik na križovatke bol vysoký asi pol metra a kríž bol tiež akísi nízky, dosiahli sme na ramená. Prešli sme sa aj na východný vrchol. Sneh bol vyfúkaný do áavejov a dún. Fučalo tam a bola slušná kosa, tak sme sa moc nezdržovali.

 Zostup bol velmo zaujímavý, kľučkovanie v pokryvenom bukovom poraste,  na tvrdom snehu to malo tendenciu sa rozbiehať a chvíľami nám nebolo moc do smiechu.

 Peťovi sa zadarilo na strmáku nad  tabulou.  Svah bol zamrznutý až ľadový, lyžiarky mu ustrelili a celý ten svah zišiel na chrbte aj bežku a palicu cestou stratil. Vyzeralo to celkom hrôzostrašne a tak sme boli radi, že to dopadlo bez následkov. Zase kľučkovanie v lese až po Siahy, kde sme vyšli na zvážnicu.

 Myslel som že už je pohoda, ale keď sa to rozbehlo, bolo to o hubu. Peťo a Paľo to mali s rybynou podstatne ľahšie, pomaly ani brzdiť nemuseli. Miestami sneh vytváral štvrťmetrové husté vlny a my sme po nich hlasno hrkotaly. Zviezli sme sa až na spodnú zvážnicu odkiaľ sme pešo zostúpili cez Končistú dole ku chate.

 Moc pekná akcia, dala my riadne do tela, nohe ma už ku koncu ani moc poslúchať nechceli, to sa prejavovala tá vleklá maródka čo som absolvoval, ale v podstate som bol móóc spokojný.

                  

20130305124520--1-.jpg

 

 

video Vtáčnik na bežkách

                                                                                                                  Ďuro

 

Náhľad fotografií zo zložky Vtáčnik Bežkový 13