Choď na obsah Choď na menu
 

 

 

Prvý máj trochu netradične, alebo túlanie sa krajom Štiavnickým.

 

1. 5. 2013

Keď som viezol mamu na liečenie do Sklených Teplíc, prechádzal som okolo výrazného brala o ktorom som sa dočítal, že je to Szabová Skala, pomenovaná po maďarskom významnom geológovi, ktorý preskúmal a morfologicky začlenil oblasť Štiavnických vrchov. Malo známe je aj to, že je to prvá prírodná rezervácia na území Uhorska, vznikla už v roku 1907. Je tu nálezisko perlitu, materiálu veľmi zaujímavého pre využitie v priemysle. Je to magmatická vyvrelina s obsahom sopečného skla, ktorá pri zahriati expanduje a keby oblasť nebola chránená, bola by tu dnes len jedna veľká vyťažená diera.

Mal som záujem sa na to pozrieť trochu bližšie a keď si mama zabudla botasky v kúpeloch, tak som spojil príjemné s užitočným a naplánoval som to na prvý máj. Ohlásil som Moniku, Maroša a Peťa, ale ozvala sa mi len Monika a tak sme sa dohodli.

Počasie bolo ideálne, plechové nebo a bezvetrie. Najprv sme sa zastavili v Novej Lehote pozrieť sekvoju obrovskú, vysokú cez 22 metrov a dvojitý tis, ktoré zasadil miestny farár Pavol Ambrózy ešte v roku 1843.

Potom sme sa presunuli do dedinky Lehôtka pod brehmi, kde sme nechali auto. Po pol hodinke cez dubový les trochu do kopca sme sa dostali na vrchol Szabovej skaly, spravili sme pár fotiek a našli si aj pár kameňov. Bralo stráži vchod do teplickej doliny a sú odtiaľ pekné výhľady i na náš Vtáčnik z druhej strany. Cestou naspäť sme zišli do perlitového lomu nad dedinou a doplnili si zásoby všelijakých kameňov.

Autom sme sa presunuli k mlynu priamo pod Szabovú skalu, kde sú infotabule a záčina tam aj náučný chodník Bralce po domáckom Kečka, dlhý asi na tri hodiny. Sú tam i tri jaskyne verejnosti nesprístupnené. To je ďalší zaujímavý cieľ na vychádzku  keď sa k tomu pridá Pustý hrad a Parenica, bolo by to na celý deň.
Potom sme sa zastavili v Sklených Tepliciach pre botasky a na kafe, pozreli sme si aj už zmienenú Parenicu, prírodnú jaskyňu pod kostolom s horúcou vodou, ktorá vytekala von po svahu do potoka a vytvárala krasové bralká.

V Banskej Štiavnici sme auto nechali bokom, stred mesta je zase platená zóna a pešo sme prešli povedľa lesníckej školy s botanickou záhradou do centra. Mali sme záujem navštíviť Mineralogické múzeum, ale akosi sme netrafili vstup a prešli sme si expozíciu - starú banícku sloj. Je to hodne zaujímavé, keď z námestia vojdete do priechodu ktorí sa zúži a zníži do starej sloje s koľajnicami, osvetlenej len sliepňavými lampami, s vozíkmi naboku a riadnou zimou všade okolo vás. Spravili sme kolečko a vyšli len pár metrov od vstupu.

Neskôr nám v informačke predali vstupenky a odomkli nám expozíciu minerálov. je umiestnená v ôsmich miestnostiach na poschodí a keby to mal človek poriadne preštudovať, potreboval by na to týždeň. Boli sme dnu len traja a tak sme sa neponáhľali, niečo sme pofotili, hodne poobdivovali a niečo zas okomentovali.

Z banskej Štiavnice sme vyrazili smerom na Vyhne, chceli sme sa tam zastaviť pozrieť si kamenné more. Cesta z Červenej Studne je neskutočne úzka a strmá. Zastavili sme sa pri priehrade Rozgrund, ktorá dnes slúži ako zásobáreň pitnej vody pre Banskú Štiavnicu.
Je známa svojou 30 metrovou, veľmi strmou hrádzou, ktorá bola od vzniku v roku 1744 až do roku 1859, keď bola dokončená priehrada Meurady v Alžírsku považovaná za najodvážnejšie vodné dielo na svete. Slúžila na pohon čerpadiel a i iných banských mechanizmov.

Vo Vyhňiach sme auto nechali pri kúpalisku vodný svet a presunuli na začiatok zelenej značky na kopec Kamenná - 35 min. Celý bočný svah plus riadna plocha pod ním je zasypaná kamenným morom. Hľadali sme nejaké pekné kamene a neskor sme sa dohodli, že keď sme už tu, tak si pozrieme aj vrchol Kamennej. Nešli sme naokolo po chodníku ale sekli sme to kolmo hore po šutroch. Nemalo to konca kraja, možno preto že to bol riadny kopec a možno i preto, že čim sme boli vyššie boli aj kamene zaujímavejšie a dalo väčšiu robotu prehovoriť Moniku, aby ich už nechala tak, lebo je veľa hodín. Dole sme zišli po chodníku a k autu sme došli o štvrtej hodine.

Za zmienku ešte stojí dymovnicové auto pred Žiarom nad Hronom, vodič zišiel z diaľnice, zaradil sa predo mňa a dymil tak, že som nič nevidel. Aj som zastavil a vytiahol hasiaci prístroj, ale nakoniec ho nebolo treba. Dym sa v valil z výfuku, asi mu prdlo niečo v motore.

Viac sa už nič iné neudialo a na dvore som zaparkoval o 17.10 hod, prebrali sme kamene, vyprevadil som Moniku, prezliekol sa a vyrazil na bicykli do roboty na nočnú.

V podstate celkom zaujímavý prvý máj, určite lepší ako mávať nejakou blbosťou v prvomájovom sprievode  :-) .


p5018679.jpg

                                                                             Ďuro