Choď na obsah Choď na menu
 

 

 

Splav Hrona v dňoch 5. - 6. júla roku páne 2013stého.

 

 

Keďže som vedel, že Milanko Štorcel plánuje splav v tomto termíne, rozhodol som sa pripojiť k nim s našou partiou.

Lode sme začali zháňať v utorok, čiže tri dni pred akciou, čo je zúfalo neskoro, hlavne keď zoberieme do úvahy, že v piatok bol sviatok a tak vznikol dlhý víkend. Počasie hlásili celkom dobré a stav vody bol mierne nad normál, čo je na toto obdobie nezvyklo hodne vody. Volal som asi do piatich požičovní, všade už lode nemali, až som zohnal sedem lodí v požičovni Boat4a, sídliacej v Motoreste v Nemeckej.

Cena bola 25 Eur na hlavu, je to na dva dni komplet aj s odvozom lodí z cieľovej stanice a vzali nám aj šoférov do Nemeckej.
V utorok večer sme mali štrnásť účastníkov, v stredu nám pribudla Marienka a ja už som plánoval kajak, ale v štvrtok ma vytočil Jarko, keď my zavolal "a o koľkej to ideme?" Mal sa mi ozvať do utorka večera a neozval sa. Nakoniec som ešte jednu dvojku vybavil, ale musel som si tiež vypočuť pár teplých slov na moju adresu z telefónu.

Mali sme štyri lode nafukovačky yukon a štyry plastové vydry a na sobotu nám dve vydry zamenili za dva yukony.
Na Motorest sme dorazili o deviatej, vybavili sme faktúru a vyslali do Šalkovej autá s vecami na noc, aby lode mohli ísť naľahko. Jedným autom sa potom vodiči vrátili späť do Nemeckej.

Na vodu sme sa dostali okolo pol jedenástej a štart prebehol bez nejakých problémov, voda tiekla rýchlo. Pod Brusnom pri skale Královná sa všetci odrazili doľava, len ja s Romanom sme zamierili ku skale, viem že to tam sťahuje, ale pri tomto stave to po prekonaní prahu bolo tak rýchle, že sa nárazu skoro nedalo vyhnúť, predok som odklonil, ale zadnou časťou so sa valil na skalnú stenu, na poslednú chvíľu som sa odrazil od skaly rukami a trochu si to odskákal lakeť. V podstate som sa už videl, ako pobozkám skalu.

Stáli sme na Medzibrode, trochu sme sa potúžili a trochu sa fotilo. Pri nastupovaní nás potešili dvaja páni, len okamih a boli tam, ani nevedeli čo sa stalo. Zas sa potvrdilo, že najkrajšia radosť je škodoradosť.

Potom už bol veget až po Mlynčok, kde tradične býva veselo, ale naši boli poučení, tak to prebehlo v pohode, akurát Miška vystúpila na druhú stranu lode ako je breh a bola mokra až po krk. Niečo sme pojedli, niečo sa vypilo a pokračovalo ďalej. Ešte sme sa pobavili, lebo každú chvíľu niekto pristával a nezriedka to končilo vo vode.

Nad Šalkovou sme prechádzali dvomi haťami, ta prvá bola kritická pre Peťa s Marekom, voda ich zaliala a potopili sa, ale na druhej sme zase my tak nabrali, že sme sa skoro potopili. Pristali sme pri strmom brehu a chceli sme vyliať vodu z lode, ale ani zašľaka sme ju nedokázali zdvihnúť a prevrátiť. Až po dlhom boji sme uspeli.
Do Šalkovej sme dorazili okolo pol tretej, na breh sa vystupovalo o kus ďalej ako je zvykom, lebo tradičný plac bol ohradený fáborkami a zakázaný.

Neskôr sme sa dozvedeli, že nejaký zbohatlík s kontaktmi v Bystrici si tam kúpil pozemok, postavil dom, ohradil si kus koruny hrádze a tie fáborky a tabulky tam tiež umiestnil on. Hrádza patrí do správy toku, čiže ju spravuje Povodie Hrona a nikto si ju nemôže ohradiť a ak mu to niekto odklepol, tak ho treba zavrieť, lebo porušil svoje právomoci - asi za úplatok, však zadarmo ani kura nehrabe.

Dedina musela urobiť cestu okolo plota, čo taktiež je asi proti predpisom, lebo to sčasti narúša statiku hrádze a nikde inde som niečo také nevidel, ale v našom právnom štáte ide asi všetko, keď sú miestni poslanci jedna riť s úradníkmi na súde a všetci majú hlboko do vrecka, však tie ceny, tie životné náklady, to predsa musia všetci pochopiť, no nie?

V Šalkovej nás nemilo prekvapila i ďalšia vec, koruna hrádze vpravo za mostom bola obnažená a zdvihnutá o pol metra kamenným múrom v kovovom pletive s plateným obalom, táborisko nebolo pokosené a pri vstupe bola tabuľa zákaz vstupu na stavenisko. Moja predstava staveniska sa skladá z plochy vytýčenej plechovým plotom, pletivom alebo aspoň lanom či páskou, ale tu nebolo vôbec nič a keďže bol sviatok, na druhý deň sobota, nebolo tam ani nohy, tak sme tam normálne zabivakovali.

Skočili sme do krčmy oproti na pár pív, niektorí si trúfli i na syr a mini kuracie stehno, ale my miesta znalí sme to neriskovali.
Potom sme postavili stany a založili oheň na kapustnicu, varenia sa chytil Peťo Radosa a ja som doniesol všetko potrebné, včetne bedničky tvrdého dreva. Keď sme sa druhý raz prekrčmili, kapustnicu ostala strážiť Alenka a dochutila ju za  Milankovej pomoci.

Bola výborná, najlepšie boli tie údené rebrá. Dobre sme si založili, Peťo a Vilko zobrali nástroje a hromadne sme sa preskupili do krčmy, kde sme naviazali družbu s potápačmi z Brna čo splavovali Hron na desať dní a bivakovali o sto metrov vyžšie ako my. Ja som odišiel z krčmy okolo dvanástej, ale skalní až kus po druhej.

Ráno bolo pod mrakom, ale celkom teplo. Oživil som oheň, prihrial kapustnicu a urobil si kafe so smotanou. Postupne sa preberali aj ostatní, zbalili sme tábor, zaniesli stany a spacáky s kotlíkom do aut a doniesli veci na splav.

Dozvedeli sme sa, že hrádza sa dvíha kvôli novej vodnej priehrade s vodnou elektrárňou. Vraj to financuje európska únia ako projekt zelenej energie a niekto na tom trhne slušné prachy. Vraj na toku Hrona ich pribudne ešte 34 a pri stávajúcich 14 priehradach splavy na rieke Hron čoskoro zaniknú a odrazí sa to aj na flóre a faune v oblasti spadajúcej do sféry toku.

Aj na Sázave je hodne priehrad a hatí, ale myslí sa tu aj na vodákov, sú tú šlajsny a splavné lávky, kým na našich riekach sa na to akosi ignoruje, vodáci sú tu trpený ako nepríjemný, otravný hmyz, ktorí fotí, všetko si obzerá a mieša sa im do biznisu.

článok z pravdy - za tragédie na Hrone môžu aj zlé hate a nezodpovednosť

Nad novou šalkovskou haťou zvanou smrťák sa vystupovalo doprava, ale teraz je tam výpustný kanál od elektrárne a tak treba vystúpiť vľavo. Aj tam pindali, že na moste sú tabule a už od mosta sa má prenášať, ale oni ešte asi nevliekli loď s barelom osemsto metrov, vtipálci. Mali sme čo robiť aby sme preniesli tie vydry len dvesto metrov a aj tak sme sa dorobili, tie yukony sú podstatne ľahšie.

Prešli sme povedľa kukuričného poľa a nastúpili na vodu. Tam sme uvideli aj novodobých pltníkov, drevená podlážka podložená šiestimi dušami z aut s dvomi ovládacimi veslami, lavicou a stolom, skrátka frajeri.

V Bystrici na hati neboli žiadne problémy ale veľkosťou je to asi najkrajšia hať na tomto úseku, dá sa porovnať len s haťou Vlkanovskou, ale tá je podstatne nižšia, a dlhšia.

Voda pod Bystricou je podstatne veselšia, každú chvíľku sú tu nejaké vlnky a aj počasie sa necháva počuť, hrmí každú chvíľu.
Stojíme na Iliaši, tí čo môžu si dávajú pivo, tí ostatní kafe a kofolu.

Pod Iliašom prechádzame Vlkanovú, je to krásna perej, dlhá asi sto metrov a zvládame ju bez problémov. Stojíme už naposledy o pol druhej pri bufete na brehu, kde niečo zajeme a vypijeme. Ja som volal na požičovňu a zajednal odvoz na tretiu hodinu. Do cieľa to máme pol hodinku.

Vyrážame o štvrť na tri, stále sa mračí ale furt nás to obchádza. Do Zvolena k Hypernove dorážame pred treťou, vyťahujeme lode na breh, vyprázdňujeme barely a pomáhame lode nakladať na príves. Je to hotovo raz dva. Šoféri nastupujú do auta a vyrážame. Nás troch mal vyložiť v Šalkovej a Vilka mal zobrať do Nemeckej.

Keďže sme sa zakecali a Šalkovú prebehli, vyložil nás všetkých v Nemeckej. Už tam dosť dlho pršalo a tiež pršalo aj v Šalkovej, rozdelili sme materiál nasadli do aut a vyrazili do Zvolena. Tam sme naložili väčšinu mančaftu a okolo šiestej sme dorazili domov.

Boli sme uťahaní, ale spokojný s pekným víkendom.

 

p7063322.jpg

   

                                                                                                                              Ďuro