Žarnov a Buchlov
17. 11. 2013
Bola nedeľa a ukazoval sa slušný čas. Mal som chuť niekam vypadnúť, tak som ohlásil Vilka a dohodli sme sa na deviatu. Mal som pred nočnou, tak nejakú veľkú túru som neplánoval, len vybehnúť na Žarnov a Buchlov.
Cestou som sa zastavil v Lídli a kúpil špekáčky a slaninku.
Auto sme nechali pri chate Hubert a po zvážnici doprava sme začali stúpať ku križovatke, kde sme sa odrazili doľava. Uvideli sme skalky na hrebienku tak sme sa ali k nim, boli porastené krásnym machom. Za hrebienkom bol vychodený chodník, ktorý nás doviedol na žltú značku kúsok pod Žarnovom. Hore sme stretli viacero partií turistov, jedna sa volala Prievidzké vetry a bol tam s nimi Keke. Trochu sme pospomínali doby minulé, niečo sa zajedlo i nafotilo.
Odtiaľ sme pokračovali po hrebeni na Sladnú Skalu, je to moc pekný hrebienok posiaty skalkami a vežičkami. Zostúpili sme do sedla s chatkou a tam sme na chvíľu zišli z chodníka. Strmším stúpaním sme vyrazili ku Buchlovu.
Zastavili sme sa pri obrovskom starom jaseni. Vilko šiel kus vpredu a narazil na dvoch divakov, že vraj obrovských, už pozeral na ktorý strom vylezie. Pod vrcholovou partiou som sa odrazil doľava na hrebeň, boli tam horské rúbane s vysokou trávou a krásne výhľady.
Z vrcholu Buchlova sme obdivovali výhľad na Hrádok i centrálny hrebeň. Viditeľnosť bola slušná a bolo vidno i Tlstú vo Veľkej Fatre a Kriváňsku časť Malej Fatry.
Dole sme schádzali po hrebeni ku chate Tulák. Urobili sme si ohník a opiekli slaninku a špekáčky. Dole sme sa pustili strmou zvážnicou a prechádzali sme lesom poznačeným hromadou vývratov.
Zase tam pracovali naši profesionálny lesný robotníci podľa svojho overeného receptu. Najprv spravia prerezávku - po mojom tam pustia vietor, ten potom vyvála polovicu stromov a oni to doťažia ako kalamitné drevo, už som to u nás videl na viacerých miestach. Na severnom svahu Hrádku takto prerezali pás lesa a po nich tam už boli tri vlny vývratov a hneď vedľa kde nič nerobili nie je ani jeden. Myslím, že to robia náročky, že tým les trpí a je plný odrezaných vývratov, to im je jedno. A najhoršie to vyzerá na schovaných odľahlých miestach, kam málokto zablúdi. O dočisťovaní lesa ani nehovorím, ostáva tam kopec dreva a tie vývraty sú rezané aj pol druha metra od koreňa. Skrátka rabujú tie naše lesy, až je človeku smutno na duši.
Dole sme vyšli pri chate Hubert, kúsok od auta.
Ďuro