Snehu habakuk - ale inak pohoda
17. 2. 2013
Tento január s februárom ma priklincovalo nachladnutie po Žaškove na dobré tri týždne doma, keď som sa kuríroval, ale moc to nezaberalo. Trochu ma napačmali chlapi z roboty čo boli hore, ale nevyšli pre veľa snehu.
Aj sa mi už polepšilo - a keď Vili tiež prejavil záujem, dohodli sme v neďeľu nejakú prechádzku, smerom na Vtáčnik. Uvažoval som, že však nemusím až hore, budem sa šetriť, tak len naľahko a s rozumom.
Vyrazil som o jedenástej, v Kamenci som nabral Villiho s Alenkou. Snehu bolo na amfiku tak trisať čísel, cesty boli hodne náročné. Chodník bol prešľápnutý, tesne pred nami šli dvaja skialpinisti a za nami zase partia troch mladých turistov. Sneh bol ťažký, chodník tvrdý a moc sa nešmýkalo. Teplota okolo nuly, hore sa podstatne ochladilo, vietor nefúkal. Stretli sme dve partie turistov, miestnych i prievidžancov.
Nehnali sme a tak nám to trvalo tri hodiny, na siahach bolo šesťdesiat centy a hore miestami aj poldruha metra. Na vrchole bola tlupa mladých so snoubordami i skialpami, jeden magor tam skúšal skákať na snowborde zo skaly za krížom. Sneh tam síce bol hlboký, ale miesto na dolámanie si mohol vybrať aj bližšie k civilizácii. Nikdy nevieš presne či v tom krásnom hlbokom snehu nie je tesne pod povrchom niečo schované, taký šikovný ostrý hrot hrubého konára, či ocelová trubka z lapaču hmyzu. Vlastne z takej výšky ani nemusí byť, stačí keď sa zadarí.
Moc sme sa nezdržovali, bola tam kosa jak v ruskom filme, tochu i pofukovalo.
Zostup bol v pohode, akurát dole na parkovisku nám zahatal vyjazd nejaký debo čo si postavil auto tak, že sa nedalo obísť. Miesto na parkovanie už nebolo a odhádzať sneh tak ako my sa mu nechcelo, tak to zaparkoval tak, že nás blokoval. V tom snehu som zapadol a mali sme veru čo robiť aby sme sa ostiaľ dostali. Keby to bola nejaká blondína, tak to pochopím, ale u starého šoféra to bolo čistý prejav sebectva, ja som v pohode a na ostatných serem - hlavne že pri chate kúsok vyžšie je dosť miesta na zaparkovanie, ale on by to mal ku svojej chate päťdesiat metrov peši! Už dávno som sa tak nedojedoval.
V podstaste som s vychádzkou moc spokojný, asi si to zopakujem.
Ďuro