Deň druhý – Konigschusswandsteig
11. 2. 2013
Vstávame ráno okolo siedmej, niečo zajeme, stany nechávame tam a presúvame sa zase do Greisleitenu k horárni. Chodníkom už ako mazáci sa presúvame pod stenu Preinwandu, prechádzame po chodníku povedľa nástupu do haid steigu a v sutine bojujeme pod stenu. Bolo to zo tristo metrov a bolo to kruté, dva kroky vpred a jeden dozadu, sklon sute bol maximálny možný, o čo sme zavadili išlo dole. Pod senu sme dobojovali celkom zničení. Vilko s Alenkou to sekli priamo hore, ja s Dominikou obchvatom po chodníku na chatu Seehutte a potom traverzom pod nástup na nezaistený prístup k ferate. Tam si obliekame sedáky a pripravujeme feratové sety. Počasie je pekné, dnes ani nefúka.
Najprv bola stienka a potom traverz doľava popod previs a nakoniec po policiach, až pod nástup feraty. Nebolo to náročné, ale celkom vzdušné, viem si predstaviť, aký by to bol adrenalín tadeto utekať za búrky bez lana, po mokrej skale, nie nadarmo sa to volá Maler steig. Je i druhý prístup z haid steigu, od madony klesajúcim dvojkovým chodníkom, ale tak isto to nie je žiadna výhra.
Feráta stúpa po rampe doľava do hlbokého zárezu prechádzajúceho až do jaskynky. Na prvom ťažšiom fleku s gramlou je blbý prehmat a celkom sme sa zapotili. Nemuselo to byť také, keby potiahli istiace lano o meter ďalej, kde to bolo celkom v pohode, ale asi to chceli trochu zkomplikovať. Vliezame do jaskynky s úzkym flekom, kde sa zasekli postupne všetci z partie. Batoh extrémne zavadzal, ale nedalo sa ho zložiť. Bolo tu vlhko a keď som videl Vilkové problémy, bolo mi jasné, že to budem musieť obliezť zlava, kde bol uviazaný našťastie kus lana, asi pre nás - bruchom väčších ľudí. Dominika po tuhom boji postúpila do hornej časti jaskynky a ja som uspešne ogabal tú úžinu a za pomoci oboch lán, pri hlasnom proteste batoha, sa tiež dostal vyžšie. Výlez von bol v pohode a potom v stene už neboli problémy.
Bolo to podstatne náročnejšie ako to včera, aj feráta, aj ten prístup, tá suť je ako za trest a ten vzdušný nástup bol tiež zaujímavý. Odstrojili sme sa a zbehli na pivko do chaty. Zaliezli sme do tieňa, lebo slniečka sme už mali celkom dosť.
Vybehli sme na vrchol ku krížu a za ním po asi päťdesiatich metroch je nástup na zostupovku Preiner Wand Steig. Je to choďák s pár lanami, v spodnej časti hodne suťový. Podarilo sa mi natrhnúť špicu feratovej topánky, ale inak sme zostúpili v poriadku. Spodok ide lesom a vyústi pri prameni Bachingerbrundl. Schádzame k autu a presúvame sa do tábora.
Najprv pivo do ladovcovej riečky a potom aj ja s Dominikou tam končíme, voda je studená, ale krásne sme sa prebrali. Vyťahujeme variče a varíme večeru. Deň končime zase s pivkom v ruke a prípravou plánu na zajtra.
