Colonnata
7. 6. 2013
Druhý výjazd smeroval do Carrarských lomov na mramor, vyšli sme až do dedinky Colonnata.
Vyrážame o deviatej cez Carraru do Codeny a cez Bedizzano stúpame ku lomom mramoru rôznej farby. Je tu až 500 lomov a najdrahší je snehobiely carrarský mramor. Kopce okolo sú oskalpované, osekané, narušené ťažbou tejto komodity. Musíme dávať pozor lebo každú chvíľu nás obiehajú nákladiaky. Je tu pár predajní s rôznymi mramorovými suvenírmi. Ja som si kúpil dve kamenné vajíčka, jedno zelené, druhé bielo jantárové a ešte srdce z oranžového kameňa, neviem či to bol tiež mramor. Ostatní si tiež niečo kúpili, Villi zobral mame podložku na kahanec. Videl som aj mramorový valček na cesto, ale žiaden normálny chlap by to žene domov nepriniesol, šak by k nemu potrebovala aj zbrojný pas. Nad lomami stúpame úzkou cestičkou k dedinke Colonnata vo výške 550 mnm. Je tu pamätník robotníkom v lomoch. Tie sú tu všade nad dedinou, pod dedinou, vpravo i vľavo. Dedinka je to pôvodná, úzke uličky, mikro balkóniky, malé okienka. Sadli sme si v malej miestnej krčmičke na preso a miestny sendvič, nejakú chlebovinu s preschutom. Tu nás objavil Milanko s partiou a neskôr dorazil aj Igor s Tiborom. Tí objavili vnútri aj nejaké pivo a tak sme ochutnali. Začalo popŕchať a tak sme zahájili návrat tou istou trasou. Cestou dole sme sa zastavili v ďalšom lome, mal aj dve štôlne a hlbokú jamu. Zobrali sme si pár kúskov na pamiatku a pokračovali. Návrat cez Carraru bol dosť náročný, všade kopec aut, tak sme sa presúvali od križovatky k ďalšej križovatke. Šťastlivo sme dobojovali do campu, kde sme to aj hneď zapili
