Výjazd na severozápad cez La Speziu do oblasti Cinque Terre až za dedinku Volastra.
6. 6. 2013
Najprv sme vyrazili po pobrežnej Via Mare na sever, smer La Spezia, ale práce na ceste nás odklonili na Sarzánu. Pred La Speziou som dostal defekt, natrhol som ventylku. v Spezii sme blúdili a museli sme sa viac krát pýtať na cestu, z mesta sme sa dostali za pomoci karabinierov. Potom to už bola paráda, cesta s dobrým asfaltom stúpala serpentínami s krásnymi výhľadmi. Bolo dosť teplo a tak sme robili prestávky a počkali sme Maroša. Potešil nás dlhý tunel, lebo nám ušetril hodne stúpania cez hrebeň. Maroš sa pred tunelom otočil, že už mátoho celkom dosť a pomaly sa bude vracať. Na druhej strane bola reštika a mapy oblasti. Dali sme kafe nejaké pívo a večne hladný Tibor i nejakľ la sendviče. Nevedeli sme sa zorientovať, lebo to s mapou nesedelo, až neskôr sme prišli na to, že sú tam dva tunely, ale ten náš tam vôbec nebol. Výšku sme mali okolo 300 mnm. Za tunelom sme pokračovali na sever po vrstovnici, neskôr to začalo klesať až do 150 mnm. Otvárali sa nám prekrásne výhľady na členité pobrežie s mestečkami Riomaggiore a Manarola. Prešli sme dva tunely a jeden most. Zistili sme, že keď je tunel neosvietený a ty doňho vpáliš zo svetla, prd vidíš a nepomňže ti ani svetlo, kým sa oči prisôsobia, už si z neho vonku. Za Manarolou začalo tvrdé stúpanie, prešli sme dedinku Groppo a na bočnom hrebienku Volastru s výrazným kostolom. Niekde za Groppom sme mali odbočiť doprava na hrebeň, ale nič tam nebolo. Prvá odbočka doprava bola až vo Volastre, ale to bola nejaká uzučká cesta ako do viníc. Neskôr sme sa dozvedeli, že to bola ona, že po nej sme mali pokračovať. Ešte sme potiahli tak na polcestu ku Corniglii, kde sme zvážili že sme už moc zašli, posúdili čas a rozhodli sa pre návrat. Otáčali sme sa asi v 400mnm. Vo Volastre sme sa zastavili pri studni napiť sa a doplniť vodu, ja som tam nechal svoju novú fľašu. Boli to moc pekné zjazdy, ale za nimi nasledovalo zase stúpanie k tunelu pod hrebeňom. Za ním bol najkrajší zjazd toho dňa, až do La Spezie. Mali sme prestávku v prístave pri občerstvení, Tibor ďobol Bagetku a popri pobreží, bez blúdenia sme dorazili na krúháč, kde sme sa odrazili na Amegliu. Cestou sme stretli našich, ktorí sa vracali v protismere, ale keď nás neobracali tak sme pokračovali. Nakoniec sme zistili, že tam robia most a cez rieku neprejdeme ani na horáku, tak sme sa museli vrátiť. Tibor sa tam pri hľadaní obchádzky tak zamotal, že sme ho už nestretli. Dobojovali sme do campu o pol ôsmej a mali sme najazdených 110 km, klobúk dole pred Peťom Róžom, ktorý nie je cyklista a na tom jeho bicykli by som asi umrel.
