Štefánský výstup na Kľak
26. 12. 2012
Medzi akcie konajúce sa pravidelne patrí aj výstup na Kľak na Štefana. Je dosť populárny, vzhľadom k predchádzajúcim sviatkom prejedania a posedávania doma. Možnosť prejsť sa na čerstvom vzduchu využíva veľká časť pravidelných i vychádzkových turistov. Kľak je v podstate poldruha hodinový výstup s peknými zimnými výhľadmi, šmykľavým ľadovým chodníkom, pravidelne končený na miestnom salaši.
Autobus z Prievidze vyrážal o deviatej a tak sme aj my volili čas odchodu autom na túto hodinu. Šiel som autom a v Prievidzi som pribral Alenku a Villiho. Na parkovisku bolo už hodne turistov a hodne ich bolo už i na trase. So stúpaním stúpala i prevádzková teplota, čo malo za následok postupné zhadzovanie zvrškov. Pridal sa ja nejaký iniciátor a chodník rezko ubúdal. Prestávka bola v Reváňskom sedle, kde sme dobehli Priehodovcov s Alicou, Magdou, Jarom i Ugym.
Snehu tam bolo tak tridsať čísel, pár stupňov pod nulou, obloha zamračená. Na vrchole sa postretalo veľa známich turistov z Rudna, Sučian, Prievidze a celého náško kraja. Niečo sa popilo a niečo sa pojedlo.
Pamätný bol Štefanov počin, keď z batohu vytiahol strieborný podnos, šesť sklených pohárov na stopke a ponúkal okolostojacim ružové víno. A to ešte zabudol v autobuse studenú obloženú misu.
Asi po hodinke sme zahájili zostup, chodník boľ ľadovošmykľavý a občas bolo rozumnejšie seknúť to krížom. Celkom som si vydýchol keď sme už boli dole. Nechali sme batohy v aute a presunuli sa na salaš. Keďže s nami tentoraz nebola Evelína, tak to bolo celkom bezpečné.
Prisadol si k nám Štefan a neskôr doniesol aj zabudnutú misu, tak sme si dali, bolo to výborné. Kafé, kofola a pivečko tiež dobre padlo.
Cesta domov ubehla rýchlo a hoci bolo klzko a hmla, dorazili sme bezpečne a bez príhod.
Myslím, že tato vychádzka prišla mnohým vhod, prejsť sa na čerstvom vzduchu, stretnúť pár desiatok známych a spáliť pár kalórií nie je po sviatkoch zas až tak zlý nápad.
Ďuro
Náhľad fotografií zo zložky Štefánsky výstup na Kľak 2012
