Radobica Kamenec 2012
30. 12. 2012
Tak ako sa rok kráti, tak sa ja nám kráti čas a blíži sa náš koncoročný prechod z Radobice do Kamenca krížom cez horu Vtáčnikom zvanú.
Tak ako po iné roky tak i teraz sedíme ráno v autobuse do Radobice. Postupne nás pribúda a keď vystupujeme na hornom konci, už je nás pekná skupina. Schádzame k Milanovmu domu a končíme tradične v pivnici, kde zahajujeme daľší výstup v poradí už dvadsiaty šiesty.
Milan poponúkal pišingerom i kalíškom, pospomínali sa časy minulé, prebralo sa kdo ide i kto nemôže.
O pol ôsmej sme skutočne vyrazili v počte tridsať ľudí a jeden pes, na trasu dĺĺhúú každoročnú, krížom cez radobické háje dole do ústia doliny. Asfaltka hore dolinou bola zamrznutá a dosť sa šmýkalo.
Pár ľudí dorazilo na Mediku autami, ale zdravé jadro si to odšľapalo po svojich. Bolo jasno, ale veterno. Všetci sme sa počkali hore na Tatričkách a odtiaľ sa postupovalo ďalej po hrebeni.
Snehu bolo tak tridsať centi, mal primrznutú glazúru, ale bolo to prešľapnuté, tak sa šlo celkom dobre. Trochu sa fotilo ja som trochu kameroval. Milan šiel ako obvykle posledný.
Skupinka štyroch bojovníkov šla skratkou od Mediky k Rúbanému vrchu, ale boli pomalý a tak sme ich nestretli. Stálo sa tradične i na Rúbanom vrchu i na Kláštorkách.
Na vrchol sme dobojovali okolo druhej, z Kamenčancov tam zostalo už len zopár. Spravili sme vrcholové foto, niečo sa zajedlo i nejaké antidepresíva sa požili. Bola tam dosť kosa, tak sme sa moc nezabavovali a padali dole.
Chodníkom prešla horda Kamenčancov, mali desiaty ročník výstupu na Vtáčnik, bol celý ušľapaný, až ľadový a šmýkalo sa na ňom až strach. Pár ľudí aj zahučalo, len to tak žuchlo, ostatní si dávali riadny pozor. Asfaltka bola tiež celá ľadová a tak sme postupovali bokom po krajnici.
Do krčmy sme dorazili o piatej, tesne pred tombolou. Miesta tam moc nebolo, krčma bola narvaná, ale nejak sme sa natlačili.
Guláš sa nám už neušiel, tak sme si dali aspoň piva a kafíčko. Po tombole sa ľudia začali dvíhať na autobus a zrazu bolo miesta dosť. Vyrazil aj Milan s dcérami, potom Peťo nakoniec sme ostali len ja s Villim.
Bol to dobrý rok, šlo sa fajn, počasie tiež nesklamalo, účasť celkom obstojná, tak už sa teším na ten ďaľší.
Ďuro