Cesta na Korziku a príjazd
7. - 8. 6. 2012
Nastupujeme v Prievidzi tradične za depom, bicykle končia v krabiciach, naložených do miniprívesu, časť aj do kufra autobusu. Naložíme batožinu a utekáme na fernet pod Orech.
Vyrážame o druhej, cesta je nekonečná, stojíme každé tri hodiny. Do Livorna prichádzame o šiestej ráno a o siedmej sa naloďujeme na trajekt. Obsadzujeme si lehátka na hornej palube a trávime cestu driemaním.
Až večer som zistil, že hoci bolo pod mrakom mal som sa namazať, slušne ma spálilo na tvári.
More sa neskôr trochu búrilo, vlny boli akési väčšie, podlaha sa povážlivo nakláňala, vietor prinášal spršky vody od provy.
Vyloďujeme sa v Bastii a presúvame sa busom tridsaťpäť km. do Figaretta, kde sme ubytovaný. Nám svieti slniečko, ale trochu vyžšie na svahoch pahorkov sa stelie hustý opar.
Bývali sme v bungalovoch, asi sto metrov od mora. Bungalov bol priestranný, skladal sa z izby, kúpelne a haly s kuchynkou. Tri postele boli v izbe a štvrtý, čiže ja, som spal na rozkladacej pohovke v hale. Až neskôr sme zistili, že naše dva bungalovy boli väčšie a novšie ako tie ostatné v camnpe.
V plastových fúrikoch sme si previezli batožinu i biky k chatkám, sčasti sme sa vybalili a poskladali bicykle. Peťo sa išiel previezť a okamžite zlomil odpruženú vydlu - na rovine pred chatkou, to muselo byť také preslabené ako papier, nuž materiál to po siedmych rokoch Radosovho rasovania skrátka vzdal a nechal Peťa v štichu.
Požičal si potom bicykel od správcu, siskový šit, dal naň svoje kolesá a keď jazdil mal kolená až pod bradou, šesť prevodou vzadu, plus adrenalínové brzdy, keď bolo zle brzdil aj nohami po asfalte.
Konečne sme ho jednu dovolenku nemuseli naháňať.
Došiel nás pozrieť aj Igor s manželkou Jankou, ktorí prišli autom. Pôvodne mal prísť s Tiborom, s ktorým prišli za nami aj vlani na Malij Lošijň, ale Tibor si zranil koleno pri páde a musel zostať doma. Igor teda zobral manželku a bicykle nechali doma, s tým že sa budú len rekreovať.
Skladame biky a mažeme na večeru. To menu nebolo nič moc, pokusy aby sme si umývali taniere boli dosť trapné, jedáleň z plastových stoličiek a stolov postavených na trávniku medzi bungalovmi tiež nebola žiadna výhra.
Neskôr tam dali aspoň slnečníky a strava sa trochu zlepšila, boli aj prílohy k jedlu a ku koncu sme boli občas aj spokojný. Chápeme že cena ich tlačila dole, ale určitú úroveň je treba udržať.
Nám to bolo vcelku skoro jedno, lacná strava a lacne ubytovanie nie je pre nás podstatné, dôležité je kde to je, aké sú trasy, cesty, more, počasie, zásoby antidepresív.
Večer sme zbehli okúsiť more, voda nechutila, ale na plávanie bola perfektná, v tých veľkých vlnách to bola paráda, bola chladnejšia, ale prijateľne.
Na pieskovej pláži nás zaujali rôznofarebne vyplavené kamene, od oslnivo bielych až po uhľovo čierne.
Večer sme skončili pri gitare a pivečku, väčšina odpadla do dvanástej, ale na skalných budú nemci ešte dlho spomínať, békali do nejakej pol druhej a stopla ich až šefka kempu, keď sa vyhrážala políciou a vysťahovaním.
Ďuro
Náhľad fotografií zo zložky Korzika 2012 príchod na ostrov
