Lom na Ďura
Lom na Ďura.
21. - 22. 4. 2012
už tradične zahajujeme sezónu v lome v druhej polke apríla na táborisku pod skalou. Počasie nás nepotešilo, predpovede dažďa počas celého víkendu odradilo väčšinu potencionálnych odvážlivcov, ostali len tí skalní, len tí s pevným charakterom.
Z toho dôvodu sme posunuli nástup na sobotu doobeda, v piatok v noci ešte pršalo. Prvý dorazil Mireček, po ňom ja s Marošom, neskôr Villi a dovolali sme sa aj Ivovi do krčmi pod Končistou. Po ňom dorazil Peťo Róža, síce len na otočku, lebo stále nie je zdravotne v poriadku. Už potme dorazil aj Peťo s gitarou a neskôr zbehol aj pre Janku.
Vyčistili sme ohnisko, vyhádzali zbytočné kamene, z vývrateného buku pri potoku sme napílili a osadili nové lavice. Prepílil som aj padnutý strom na chodníku k potoku, keď už som sem vytrepal motorovú pílu, však mi dala zabrať, musel som s pakšamentom ísť ten stupák dva razi a to mi pomáhali aj Miro s Marošom. Mierne nám spŕchlo a tak sme natiahli plachtu, vďaka bohu viac už nepršalo, hoci mraky chodili po oblohe stále.
Ivo ešte zbehol s Marošom niečo poliezť, my sme popílili staré lavičky, vyčistili priestor okolo ohniska a Mireček varil guláš. Tentoraz z hovädziny a bravčoviny, prichutený pivom. Hodne sa tomu venoval a výsledok bol excelentý, všetci sme si dobre založili.
Pila sa jubilejná slivka a koreňovica, prekladalná pivom, Maroš mal červené víno. Neskôr sa aj gitara odpuzdrila, striedal sa pri nej Peťo s Ivom, pospievalo sa čosi a Janka si aj zakrepčila. Dobrá nálada nám vydržala do nejakej tretej, keď sme to zabalili a zaliezli do spacákov.
V noci sa tradične objavila líška, ale obišla viac menej na sucho, lebo sme ju očakávali a všetko jedivo zavesili mimo jej dosah.
Našli sme aj pár smrčkov, ale väčšinu som vyzbieral ešte v stredu keď so tadeto prechádzal.
V nedeľu sa nám vstávalo dosť ťažko, podľa hesla " Keď sme boli mladí, tri dni sme pili a deň sa reparovali, dnes pijeme jeden večer a tri dni sa z toho spamätúvame", nuž - rôčky pribúdajú a inak to už asi nebude.
Niečo sa zajedlo, piť sa moc nedalo, viac menej sme boli všetci šoféri. Slniečko svietilo, vtáčiky vyspevoli, všetko okolo voňalo, zelenelo, bzučalo - no paráda, len sadnúť a vychutnávať. Pomaly sa začalo baliť a ľudia začali myslieť na všetko čo ešte dnes treba stihnúť.
Ja som zobral pílu a vybehol som na náučný chodník na Vtáčnik prepíliť korunu padnutého buka pod prvou zvažnicou, čo sa už zo pol roka obchádza a cestou naspäť som ešte prepílil čerstvo padnutého buka na chodníku od amfiku do lomu. Ej, kým som vylezol po chodníku na vrch lomu, vyzeral som akoby som čerstvo zmokol. Hore nad zadným lomom je napadaná hromada vyvalených bukov a našiel som tam aj jedneho bukodeduška, krásneho starého kráľa lesa, vrátim sa tam niekedy ho nafotiť.
Keď som dorazil do tábora už bol tam už len Villi s Marošom. Zniesli sme veci strmákom k autu, zaviezol som Vilka na parkovisko k jeho fáru a bolo po akcii.
Akcia krátka, ale výdatná. Aj sa upratalo táborisko aj sa pospievalo, aj sa pojedlo aj sa zresetovala hlava, aby sme vydržali zase nejakú tú chvíľku v trmovrme každodennej.
nuž tak vam hutorím, aj tak raz zase bude
Ďuro
Náhľad fotografií zo zložky lom na Ďura 2012
