Vodopády a predposledný deň
Dnes oddychujeme a tak sme trávili predpoludnie pri mori a okolo obeda sme sa vymotali, že vraj pozrieť tie vodopády, lebo časť partie tam deň predtým nebola.
Sme rozdelený do troch skupín. Prvá vyrazila o hodinku skôr ako my ostatní a ešte sa oddelila aj Janka, že vraj do obchodu. Stúpame pre zmenu inou cestou , ja som fotil a kameroval, tak som zaostal a v Mezanne som neplánovane odbočil k dedinkám Carbonaccia Orneto a Velone Orneto prilepeným až vysoko v kopcoch pánu bohu za chrbtom.
Keď som sa vrátil na správnu cestu, pokračoval som po nekonečnej ceste kopírujúcej svah plný roklín a úžlabín, až som stretol prvú skupinu, ktorá sa tadeto vracala, lebo hore nastupovali zase inou trasou. V Coccole som mal už toho dosť a pustil som sa dole cez Santu Luciu di Moriani. To bol asi najstrmší prepoj k moru z tých čo som videl. Ostatní boli pri tých vodopádoch, pofotili sa a našli aj chodník nad ne.
Predposledný deň vstávam zase skoro, ale východ slnka sa mi zas nafotiť nepodarilo, zavadzia tam Elba a je stále v ranných mrakoch, tak sa aspoň okúpem a cvakám pláž s pobrežím.
Po raňajkách vegetíme a plážujeme. Na obed sme zbehli do reštaurácie na mušle a cestoviny. Zastavili sme sa v markete na doplnenie zásob.
Nastáva posledný večer a plánujeme vytrvať. Šéfka nás o jedenástej vyháňa do baru na pláži, kde oslavujeme Viliho narodeniny pri gitare, bongách a pospevovaní. Ja som sa stiahol na izbu okolo jednej, ale na skalných chceli volať okolo tretej políciu, našťastie ho baby opili a bol kľud
Ďuro