Bonifacio
11. 6. 2012
Vstávame o pol siedmej, rýchlo zaplavať, sprcha a raňajky, bus odchádza o ôsmej.
Záujem o výlet do Bonifacia bol výrazný, z našej partie ideme všetci.
Mesto sa nachádza až na najjužnejšiom cípe ostrova a busom to trvá asi dve hodiny. Pri parkovisku sa prihlasujeme aj na výlet loďou okolo prístavných útesov. Do mesta vstupujeme spodnou bránou v minulosti jediným prístupom, so zaujmavým mechanizmom padacieho mosta.
Okolo mesta sa týčia vysoké hradby vyše metra hrubé, postavené na vysokých kolmých útesoch. Žije to tu turizmom, samá reštaurácia, samí obchodík so suvenírmi. Naša sprievodkyňa nám poskytuje výklad a rôzne zaujmavosti. Vendeta, čiže krvná pomsta tu bola v minulosti častý jav, spory trvali niekoľko desaťročí a končili nezriedka zánikom celých rodových línii.
Boli sme aj na miestnom cintoríne, bolo to vlastne malé mestečko, kde má každý rod svoju rodinnú hrobku. Zastavili sme sa aj pri kostole v centre, pod ktorým bola tristo kubíková nádrž pitnej vody pre celé mesto.
Bolo brutálne teplo, tak sme si spravili prestávku na obed a po ňom sme vyrazili do prístavu, kde sme si dali v reštike kafíčko.
K výletom loďou mám určitú antipatium, môžu za to skúsenosti z Makarskej, deci vína tam volali koštovka miestnych vín, kúsok rybičky s pár hranolkami v plastovej miske - obedom na mori, kým sa loď vliekla znudeným tempom povedľa pobrežia.
Tento výlet ma však celkom prekvapil, lodička tak pre osádku autobusu, silné motory jej dávajú možnosť razantnej plavby i proti vlnám.
Pri vstupe do prístavu nám ukazujú železné oká, kde boli priviazane protiponorkové siete počas prvej svetovej. Kopírujeme pobrežné útesy napravo od prístavu a končíme v jaskyni s otvorom hore v strope, v tvare korziky.
Pokračujeme ešte do nádhernej zátoky, kde sa otáčame a vraciame pozrieť i ľavú stranu strmých pobrežných útesov na ktorých sú učupené, natlačené domčeky mesta. Vidíme vytesané schody priamo v útese, ktorími chcel mesto v minulosti dobiť Alfonz V. Aragónsky.
Mesto bolo v minulosti viackrát dobité a vyplienené. Prve známky osídlenia sa datújú až sedem tisíc rokov dozadu, do neolitu. Ľoď sa kymáca na vlnách, pri dobrej trefe preletelo cez provu aj pár kýblov slanej morskej vody.
Vylet loďou sa páčil všetkým. Nastupujeme do rozpáleného busu a vyrážame na cestu späť.
Zastavujeme sa na prekrásnej pláži okúpať sa. More tam bolo nádherné, ale voda podstatne studenšia ako u nás v kempe.
Ďuro