Gerlach
V pondelok 17. 9. 2012
Vyrážame ráno o štvrtej z Prievidze v zložení Paľo, Milan, Miro a ja. Náš dnešný cieľ je vrch náš najsámvyšší, gerlachom zvaný. V Tatranskej Polianke nastupujeme do dohodnutého taxíku a vyvážame sa k Sliezskemu domu. Ešte zajednávame poistenie ESMkou pre Paľa a o pol ôsmej vyrážame.
Miro ide na Poľský Hrebeň a na Východnú Vysokú, my sa odrážame z chodníka pod Velickú próbu, kde si obliekame sedáky a dávame prilby. Pol hodinu pred nami vyrazili hore dve partie. Počasie nám vyšlo parádne, slniečko zahrieva, vetrík sa zašil, len dolinou sa ticho zakráda biela hmla.
Naliezame do pokryvených gramiel v pravej strane a po pár desiatkach metrov sa dostávame do ľahšieho terénu, ktorým vystúpime až do sedla. Niečo si zajeme a pokračujeme traverzom čertového rebra smerom ku kotlovému štítu.
V sedle sa rozfúkalo a aj tu je podstatne chladnejšie. Pod nami sa rozprestiera známy Gerlachovský kotol, zľava ohraničený Dromedárovým Chrbtom. Dostávame sa do oblasti, kde traverzujeme cez hrebienky a hoci som to šiel už tretí raz, aj tak som miestami musel hľadať pokračovanie chodníka. Ešte výlez vršku Batizovského žľabu a za chvíľu sme na vrchole. Je tu asi desať ľudí, niektorí šli martinovku a iný zase gipsyho ferratu.
Vytešujeme sa z krásnych výhľadov. Keďže nefúka a slniečko zahrieva, vôbec sa nám nechce ísť dole. Ešte nejaké foto, vrcholový dúšok orechovice, zápis do knihy a pomaly začíname pomýšľať na návrat. Ešte nás čaká pekný kus cesty, tak hor sa na to - či hor sa z toho, ani sám neviem. Zostupujeme v štýle pomaly, ale isto. Skydnúť sa tu nie je problém a zhodiť riadny šuter na ľudí pod nami, radšej ani pomyslieť.
V spodnej časti prekonávame dve gramlové stienky. Gramle sú vyleštené a šmykľavé, opatrnosť je na mieste. Kúsok poniže nás prekvapila ešte jedna stienka s retiazkou, ale je tu hodne chytov a stupov, tak to nebol problém.
Vyzliekame sedáky, ale prilby si ešte nechávame. Zostupujeme k šutrom na rovinke, kde si prebaľujeme veci, niečo zajedáme i pijeme. Odtiaľ zostupujeme so skupinou dvoch dievčat, chlapca a staršieho pána. Ostáva nám ešte zostúpiť z muldy na úroveň Batizovského plesa. Obchádza sa to vľavo cez tečúcu vodu a ďalej po kamennom mori naspäť doprava.
Už som zatáčal doprava, keď sa sponad mňa ozvalo zjojknutie a klepot kameňa. Milan ležal na chrbte, jedna noha pod nim a druhá vystretá. Na otázku čo sa stalo mi odpovedal, že sa pod ním zívol kameň a odskákala si to noha. Myslel som, že tá pod ním, ale bola to tá druhá.
Skúšal sa postaviť, ale nešlo to, že vraj má nejaké volné chodidlo. Po vyzutí topánky a ponožky sme zbadali pri pohybe chodidla vytrčat kosť spod kože na vnútornej strane členku. Nebolo to opuchnuté a ani to vraj nebolelo, len to bolo evidentne zlomené.
Dievčatá mu to zafixovali elastickým obväzom a zavolali sme horskú službu. Pre vhodné počasie a lokalitu poslali vrtulník. Skupina zhodnotila, že tu už nemôže pomôcť a pokračovala ďalej, tak sme tam zostali sami.
Vrtuľník nás prvý raz nezbadal, preletel vysoko nad nami, až keď nalietaval druhý raz podstatne nižšie, tak nás zbadal. Spustil poniže nás zdravotníka s lekárničkou. Ten si overil situáciu, spýtal sa či má Milan doklady, zafixoval mu nohu, naviekol mu postroj a zapol si ho na seba. Následne vrtuľník naletel nad neho so spusteným lanom, zdravotník sa naň zapol a v podvese vyrazili smer Sliezsky dom. Tam Milana preložili do vrtuľníka a ten ho previezol do nemocnice v Poprade.
My sme pobalili naše veci, Paľo vzal aj Milanov Batoh a opatrne sme sa pohli ďalej. Od Batizovského plesa je to dole ešte dlhé dve hodiny. Voda nám cestou došla, nohy už mali toho celkom dosť a keď sme dorazili do Polianky, boli sme veru riadne ukonaný.
Milan sa nám ohlásil ešte nad Velickým mostom. Oznámil nám, že má trieštivú zlomeninu a budú ho ešte dnes operovať. Máme mu vraj hodiť batoh domov a Paľo nech mu vráti požičaný matroš do požičovne.
Miro nás čakal uzimený pri aute, vraj je tu už dve hodiny, bol aj v Dedine, ale skapal tu pes a všetko je pozatvárané. Nadšene nám vyprával, ako videl vrtuľník priniesť zraneného turistu na Sliezsky dom a vôbec netušil, že je to Milan. S túrou bol navýsosť spokojný, že takú už dávno nemal a tá Východná Vysoká bola paráda, že ani netušil aká je to krásna túra.
My sme boli vcelku tiež moc spokojný, až na ten nešťastný záver, to bol moc pekný deň.
Miro sa vraj na Sliezskom rozprával s nejakým starším pánom z horskej služby, že horským vodcom by sa to nemohlo stať, že ich klienti nemôžu mať taký úraz. Len som sa zasmial, však to by museli tých klientov po tých kameňoch nosiť na rukách, aby nebodaj nejaký zle nestúpil. Myslím, že takýto úraz je skôr výsledok súčtu viacerých faktorov ako nepozornosť, únava, zlá obuv, veľký batoh, ťažký batoh, mokré kamene, zlý odhad, krehké kosti, alebo proste smola.
Už som videl aj škaredé pády bez následkov a tiež pád na riť so zlomenou nohou. To sa v horách proste stáva a každý turista berie na seba toto riziko, len si došľaka neviem predstaviť, ako by sme ho pratali dole, keby nebolo vrtuľníku.
Ďuro
17.9.2012 - Zranený turista v oblasti Batizovskej doliny
Dňa 17.9.2012 požiadali o pomoc z oblasti Batizovskej doliny záchranárov HZS slovenskí turisti. Počas zostupu si jeden z nich poranil dolnú končatinu a nebol schopný chôdze. Pre urýchlenie záchrannej akcie, priaznivé počasie a dostupnosť terénu bol zásah odovzdaný posádke VZZS.
Náhľad fotografií zo zložky Gerlach 2012
