37. ročník Pochodu vďaky SNP
Pochod vďaky SNP po našsky Biela Stopa v Cígli
20. 1. 2012
Tento rok sa konal už 37 ročník s rekordnou účasťou okolo 1800 registrovaných i neregistrovaných turistov.
Boli tu pešie trasy i tri trasy pre bežky a keďže snehu nám navalilo, zvolili sme bežky.
Síce zlyhala komunikácia a nejako sme sa nedohodovali, väčšina z našich nečakala na zahájenie a o deviatej už boli pod vlekom.
Ja som počkal na zahájenie, spoločnosť mi robili Zuzka s Jankou, ktoré boli napešo.
Keď predstavovanie funkcionárov nemalo konca, pobrali sme sa pomaly na trasy a s nami aj hodne ostatných, čo pochopili, že toto bude nadlho.
Keďže som moje vosky stále a úspešne ešte nenašiel, zavesil som sa na Joža Volkova s rodinov.
Bola tam aj Eva, ale ta tiež vosky nemala. Po lúkach sme to švihli pod zjazdovku, kde bolo zaistené bezplatné vyvezenie na vleku. celkom to dobre držalo, nepodšmykovalo a sneh bol pevný, neprebáral sa. Stretol som pod vlekom Ľubicu a Harcegovcov.
Síce sme museli čakať, lebo mali na vleku nejaký problém, ale časom to vyriešili a vytiahli nás hore.
Už nad zjazdovkou bol iný svet, všetko zavalené snehom, stopa bola veľmi dobrá, postupovali sme dosť rýchlo. Jožo čakal manželku, tak som pokračoval s jeho bratom. Predbiehali sme dosť ľudí čo nešli vlekom ale cez lúky a po zvažnici, čo ich stálo isto dosť síl. Bola to paráda, takéto ideálne podmienky som už dávno na hrebeni nezažil.
Od križovatky k Bielemu kameňu sa nám po stope trepalo hodne pešiakov, ale dalo sa to zvládnuť. Na vyhliadke bolo dosť znamych, postávali, desialovali, debatili i zapíjali.
Ďalší postup bol náročnejší, nasledoval zjazd k drevenej chate, zišli sme zo stopy a postupovali lesom a i chodníkom pre pešiakov.
Čaj na chate padol celkom vhod, po dlhom čase sa v teréne ukázal aj Ondro Mráz s manželkou.
Ďalší úsek bo moc pekný, oblúkom sa schádzalo po zvažnici do sedla ku kaplne a na križovatku. V minulosti sa chodievalo na Uhliská, síce to bolo dlhšie, ale klesania mierne a nenáročné. Teraz, ale L1 šla priamo dole, bolo to dosť strmé a miestami aj tvrdé.
Pár krát som dobre zahučal, jeden pán za mnou pri páde zlomil palicu.
Celkom slušné trápenie, ešte že to bolo padanie do mäkkého. Dole nás to vyhodili na lúky, po ktorých sme došli až k záhradam za kulturákom. Tie zjazdy lúkami boli geniálne, rýchle a i relatívne bezpečné.
Pri odhlásení sme vyfasovali odznak nejaké reklamné materiály a lístok na gulaš.
Zaniesol som bežky k autu a cestou naspäť som stretol Ľuba s celou partiou.
Guláš sa im vydaril, len na môj vkus bol hluchý, neslaný a nepikoš. Spoločnosť mi robili zase Janka so Zuzkou.
Z trasy boli trochu sklamané, nepáčili sa im tie davy turistou, sneh bol sypký - nedržal, chodník bol rozrytý jak tankodrom a Janku zrasovali nové supertvrdé topánky. Zo známych nestretli nikoho, neviem ako sa to dohodli.
Večer som ešte skočil do sauny s Ľubom a od neho mám tiež pár postrehov. Najokatejší bol asi ten, že toľko opitých pohromade už dávno nevidel, nie v kulturáku, ale na trase, jedného museli dole zviesť aj na skútri.
Tiež spomínal, že boli aj ľadové úseky a minimačky sa znova osvedčili, zišli dole až okolo tretej, lebo jeho drahá veľa fotila a deti sa zase riadne zguľovali. Postretali kopec známych a no predsa treba s každým prehodiť nejaké to slovíčko. Deťom guláš moc nechutil, lebo bol čipoš.
Celkovo bola táto akcia veľmi vydarená, účasť 1800 turistov bola obrovská. V pozadí bol kopec ľudí, ktorí pracovali v organizačnom štábe, pri registrácii, pri občerstvení, pri značení, za čo im patrí naše poďakovanie.
Kopec turistov nešlo na trasu, ale pracovali za stolom, pri riadení dopravy, v kuchyni a podobne.
Spústa ľudí vyrazila do prírody po dlhšom čase, bolo jasné, že to nie sú aktívni turisti, ale vyrazili a hlavne - páčilo sa im to.
Ďuro