Ďuroviny - turistika, vht, horolezectvo,

Zimný Rozsutec

 na Tri Krále  roku páne dvetisícjedenásteho

Už tradične na tri krále smerujeme na sever na zimný prechod Jánošíkových dier a výstup na Veľký Rozsutec. Tento raz autobusom KST pod vedením Janka Mikulu, spolu s turistami hádam z celého okresu. Ešte aj autami tam prišlo hodne ľudí z Partizánskeho a okolia.
Stúpali sme od Bieleho Potoka cez spodné Diery. Boli nádherne vyľadnené a mačky boli veru opodstatnené. Teplota pod nulou, ale celkom fajn, fučať začalo až vyššie a pod Tanečnicou už dulo ako o život.

Chvíľu sme postáli na Medzirosutcoch a vyrazili sme do kopca, ako to Ugy trefne nazval " nastala hodina pravdy". Snehu nebolo veľa, chodník bol prešľapaný a šlo sa celkom dobre. Ale keď sme sa dostali do horných pasáži, šlo o všetko. Prudké porivy silného vetra, hnali  do tváre kryštáliky snehu a ľadu takou rýchlosťou, že to pripadalo ako tisíc ihiel. Ej dobre bolo doma mojim okuliarom, ale mne bez nich veru ani nie. Každý sa zababušil ako vedel, ale aj tak chvíľami pri nárazoch vetra, hrozilo sfúknutie z hrebeňa. Kto to tam pozná, vie že bolo po humore.

Časť turistov sa otočila v sedielku na križovatke, ale väčšina si vrchol nenechala ujsť. Niektorí začali zostupovať aj na Medziholie, ale podmienky tam boli skutočne náročné, vietor ich chvíľami uveznil na blbých miestach, kriku tam bolo habadej, a keďže sa naši vracali vystupovou trasou, zostupovali sme aj mi tade.

Peťovia dole nazbierali zamrznuté hlivy a na križovatke medzi dierami sme sa odrazili po zelenej doľava. Na lúkach bol chodník zaviaty, dulo tam nehorázne, pozoroval som malé snehové tornádo. Značku sme nenašli, natlačili sme sa moc doľava a zišli na chodník z Medziholia.
V krčme bolo fajn teplúčko a napodiv vôbec tu nefučalo. Už tu sedelo hodne známych, bus odchádzal o štvrtej a tak nám ostalo trochu času na pivko a kafe.
Cestou domov v autobuse bola pohoda, nalievalo sa, plánovalo, debatilo, aj členské si niekto stihol zaplatiť, aj sa trochu spievalo, no isto bolo veselšie ako keď ideme autami.
Domov som dorazil okolo pol siedmej a ešte stihol vybehnuť von so psom, aspoň na hodinku, ja som síce už nemusel ale on mál veru radosť.
Túto akciu hodnotím ako vysoko vydarenú, pohodovú, nikto ju nekazil blbosťami a tak nejak by som si to predstavoval aj do budúcnosti.
Škoda len, že veľa našich turistov je vychcaných a s prihlásením čakajú až do poslednej chvíle, čím vlastne ohrozujú konanie celej akcie a stoja chudáka Jančiho kopec nervov.

                                                                                                                 Ďuro