Po výdatnej večeri a kvalitnej sprche sme dorazili Slobodovú orechovicu.
Veľmi nás nebolo treba núkať a už sme boli v spacákoch.
Ráno nás zobudili slabé kvapky klopkajúce na stany. No onedlho to prestalo a až keď sme raňajkovali tak nám kvapkalo do hrnčekov.
Dlho sme sa nezdržovali a keďže mraky boli dosť nízko vynechali sme aj prechádzku okolo jazera. Zbalili sme stany a všetko ostatné. Ľubo otočil kľúčikom a už sme pozerali na vytŕčajúce sa vrcholky okolitých kopcov z rannej hmly cez okná auta.
Minuli sme Hitlerove sídlo a onedlho sme uháňali po diaľnici pod Salzburgom. Schádzame z diaľnice a prichádzame do Schladmingu.
Chvíľu zastavujeme pri okraji cesty odkiaľ máme úžasný výhľad na skupinu Dachsteinu.Tam kde sme predvlani strávili pekné chvíle v peknej prírode.
Pokračujeme ďalej do dediny Mixnitz, kde hodláme navštíviť Bärenschutzklamm t.j. Medvedia tiesňava.
Keďže je už čas obeda niečo málo zjeme a ideme necelú hodinu k začiatku tiesňavy.
Po skasírovaní miestnym výberčím prichádzame k prvým rebríkovým chodníkom. Prechádzame čarokrásnymi miestami, ktoré voda formovala po stáročia.
V bielom vápenci voda vytvorila neskutočné bizarné tvary. Pripomínalo mi to Slovenský Raj, skoro všetky rokliny dokopy.
Po nejakých stoštyridsiatich rebríkoch prichádzame ku chate Wh.z.Guten Hirten. Chvíľu oddychujeme a keďže sme dosť neskoro vychádzali nejdeme na blízky Hochlantsch 1720 m, ale zostupujeme na parkovisko.
Onedlho s dvomi navigáciami nachádzame malý kemping. Sami v ňom vegetíme za príjemnej prdkajúcej svadobnej bavorskej muziky. V malom penzióne sa rozhodli dvaja mladí, že tam budú mať svadobnú hostinu.
Trochu nás znervóznila blýskavica v okolitých kopcoch, ale nakoniec nás nechala v pokoji dopiť našu jablkovicu.
Zobudili sme sa do nízkou oblačnosťou zamračeného rána. Nasledovali raňajky s ušetreným aperitívom a zbalenie stanov tentoraz suchých.
Vybehli sme na blízku diaľnicu a presunuli sme sa pri Wiener Neustad a po okreskách sme prišli pod Hohe Wand. Parkovisko bolo dosť plné čo naznačovalo, že tam bude aj hodne ľudí.
Vyšli sme zelenou normálkou do dvoch tretín kde sme natrafili na statného kozoroha a pri ňom pätnásť ľudí s fofoaparátmi, ale aj pre to, že tam bola krátka feratka s rebríkom v komíne.
Tak sme ju nevynechali. Nakoniec sme vyšli na vrcholnú plošinu s vystrčenou vyhliadkou. Kochali sme sa peknými výhľadmi do údolia pod stenou a pozorovali lezcov zavesených na feratách i lanách.
Keďže bolo už dosť hodín tak sme to strihli jednou žltou dole. Dostali sme sa na asfaltku čo sme ani moc nechceli, ale nakoniec tá cesta bola dosť zaujímavá, pretože bola zasekaná do steny na ktorej vrchu sme pred chvíľou stáli a nebola veľmi dlhá.
No a potom nasledovala už len cesta domov. Asi o osemnástej sme vykladali.
Myslím si, že to bola ďalšia dosť vydarená akcia čo sa týka počasia, zážitkov, výhľadov a videných pekných miest našej prírody.
