Mali Lošinj - bike 2011
13. 5. 2011
Tak ako i po iné roky, uložili sme bicykle do krabíc, naložili na príves a vyrazili za teplom na juh k moru, tentoraz na ostrov Mali Lošinj.
Štart v piatok podvečer z Prievidze cez Maďarsko, Slovinsko do Chorvátska, cez Krk, trajektom na Kres a odtiaľ už na náš Otok Lošinj.
Ubytovanie v tradičných drevených chatkách, strava polpenzia, raňajky švédske stoly, večera polievka a druhý chod, porcie veľmi slušné, strava výborná, šaláty ku všetkému.
Chatky boli trochu bokom, tak nejaké upozorňovanie na nočný kľud nehrozilo. Wecká sprchy boli nové, stále čisté a udržiavané.
Počasie spočiatku nič moc, druhý deň poriadne spŕchlo, domáci boli nadšený, pršalo po dlhej dobe, ale potom sa to zlepšilo, len vietor bol protivný, neskôr bolo až moc teplo. Voda bola dosť studená, ale neskôr sa citeľne ohriala a ku koncu bola akurát.
Nakupovať sme chodili do neďalekého Lídlu, ceny v pohode, liter piva 10 tchorov - pardon kún. Čapované pivo vychádzalo 15 - 17 kún.
Jazdili sme na južný koniec ostrova na Mrtvašku, do Veli Lošinju, do Oseru, na Punta Križu , a aj do Ustrine, bol aj nejaký terén na najvyšší kopec k Veli Jame / jaskyňa 3 x 2 m /, z čoho som sa úspešne ulial.
Makáči boli aj okolo Vranského Jazera a v Krese, ale my sme nemuseli, šák sme boli na dovolenke.
Bol aj jeden úraz, pri zjazde z hrebeňa, Emilovi ušlo predne koleso na šútoline, narazil si bok, a rameno bolo v perdeli, až do konca akcie ho mal fixované v závese.
Večery sme trávili pri gitare, pivečku či vínku a aj niečom tvrdšiom, rána boli adekvátne trochu náročné, hlavne pre mňa, snažil som sa pravidelne behávať po chodníku na pobreží, po hodinku každé ráno, až som bol z toho celý boľavý.
V Osere sme objavili fajn krčmičku, kde robili dobré špeciality, lihne, ryby, tuniak stejk i krava stejk za rozumnú cenu, len dojazd sa tým komplikoval.
Od Ustrine k moru sme narazili na asfalt s 38 % klesaním a prenížením 180 metrov, naspäť stúpaním na bicykle nevezsamožným, aj pri tlačení sme skoro vykapali, ale tá zátoka za to stála.
Miestami sme prechádzali okolo plôch rozkvitnutej, do diaľky rozvoniavajúcej levandule, kto nezažil neuverí.
Zabezpečovala to cestovka Atlas Brno a boli sme fakt spokojný.
Skrátka ubehlo to ako voda a už sme zase nazad na tom našom kolotoči každodennom, ostáva nam už len tešiť sa na rok budúci, plánuje sa Korzika.
Ďuro