Kurz VHT - zimná časť
Štefánička pod Ďumbierom 16. - 17. 4. 2011
Letnú časť kurzu VHT som absolvoval pred jedenástimi rokmi a zimnú som odkladal až doteraz.
A tak, keď som na Ďurovinách videl oznam, že VHT Plus robí obe časti nalomil som aj Vlada. Ten nemal ešte ani letnú časť. Stále nebol čas.
Po prebehnutí letnej časti v Cérovej, už o dva týždne sme sedeli v autách a uháňali do Nízkych Tatier na chatu M. R. Štefánika.
Aj keď termín sa zdal už dosť pozdný, príroda nám nadelila ešte aj nového snehu.
Po nabalení ruksakov na parkovisku pod Srdiečkom sme vystúpali na chatu. Chata prázdna, teda jedáleň. Pár ľudí ubytovaných.
Po ubytovaní bola hneď prednáška - miestopis. Po obede sa šlo do terénu. Celkom nový kurzisti objavovali čaro mačiek t.j. šrobovák, kombinačky nastavovanie, upevňovanie na vybramy....
Inštruktori Peťo Radosa, Maja Šulková a cvičiteľ Sloboda našli vhodný terén neďaleko chaty a začal sa výcvik.
Ukážky rôznych štandov, zľaňovanie, istenie, brzdenie cepínom naväzovanie, chôdza na mačkách v skupine naviazaný na lane atď..atď, atď.. až do večera.
Potom večera a znova prednáška už na izbe, lebo jedáleň sa zaplnila hosťami. Po prednáške celkom slušná debata. Každý mal už nejaké tie zážitky..........
No a keďže Peťo vyniesol na chatu aj gitaru zišli sme do jedálne, kde sme to pri pivku vydržali do nejakej jednej po polnoci.
Ráno po raňajkách a vyplatení sme sa zbalili. Pred chatou jedno spoločné foto, nahodili sme výstroj a výzbroj a po naviazaní sme ako po ľadovci pomaly zdolávali majestátny Ďumbier.
Zo začiatku to šlo v potu tváre, ale po vypotení večerného piva sme už boli na vrchole. Cestou boli ukážky ako prechádzať cez trhliny, istenie a pod. Výhľady boli pekné, ale Vysoké Tatry boli zahulené.
Z Ďumbiera sme pokračovali na Chopok, kde cestou sme našli miesto aj pre ukážku bivaku v snehu. Potom sme už pokračovali po zimnom tyčovom značení do Kamennej chaty.
Dojedli sa nejaké zvyšky, urobili sme aj nejakú útratu a popod vlek sme zostúpili na parkovisko, kde nás čakali bez ujmy naše autá.
M. Šulková predniesla záverečnú reč a po rozlúčke sme sa rozišli na svoje strany.
Priznám sa, som mal trochu obavy ako to bude zo snehom, ale boli zbytočné. Chcem poďakovať organizátorom aj inštruktorom, ktorí nám ukázali a odovzdali niečo zo svojich skúseností pobytu na horách v zime.
Horám zdar Jozef P.