Choď na obsah Choď na menu
 

 

 

Grossglocner

časť prvá,

príjazd, Adrenalín, camp
 

 

19. 8. 2011

Vyrážame vo štvrtok po šestnástej hodine z Prievidze cez Nováky, Kamenec a Nitru, smer Linecké Dolomity a Grossglockner.
Okolo jednej sme v Leisachu na parkovisku, vyťahujeme spacáky a dospávame v blízkom lesíku.
Vstávame o šiestej, raňajkujeme, čakáme do deviatej, keď otvárajú prístup k ferráte Adrenalín. Je to nová relatívne náročná kleterka, s prevýšením 300 metrov, ktorú našiel Ľubo na nete.
Nachádza sa v tiesňave s rýchlou riečkou. Spodok je v tieni, ale vysoká vlhkosť nás zasiahla, ako keď vás vedrom obleje.
Mali sme obuté botasky a stupy moc nedržali, lano sa kĺzalo medzi mokrými prstami. Už po prvej časti som  bol uťahaný, akoby som uhlie celú noc vykladal.

Scenérie boli pekné, na vyhliadke sme trochu vydýchli. Nasledoval výšvih a potom nepríjemný traverz, prechod ponad riečku po lanovom mostíku na slnkom osvietenú časť výstupu.

Tam to už konečne držalo, ale ja som už toho začínal mať celkom dosť. Lano ťahali hore kolmými a previslými stienkami bez stupov, lezenie viac menej len na rukách. Sprostá sila bez nejakého premýšľania, hľadania línie, alebo myšlienky.

Dominika sa do f - kového najťažšieho fleku ani nepúšťala a obišla ho vľavo, ja som to skúsil, ale v najťažšom fleku som sa radšej vrátil, ruky už nevládali a padať do môjho provizórneho ferratového setu som si netrúfol.

Keď som to zliezol späť ruky sa mi triasli ako starému dedovi. Ostatní ho preliezli, nuž asi nemusia ťahať do previsov skoro sto kilov.
Nasledoval flek kde sme trochu posedeli a oddýchli pred záverečným úsekom. Ani ten nebol úplne ľahký, mne sa šiel dosť dobre, lebo som si za Dominikou oddýchol, ale ona dva krát vypadla, evidentne jej už odchádzali ruky.
Na výleze bola lavička a vrcholová kniha. Pofotili sme sa a trochu oddýchli. Po chodníku sme pokračovali do kopca až na križovatku so zostupom do Leisachu.
Naložili sme sa do auta a presunuli sa do campu na Tristacher - See, jazere v údolí pod jazernou stenou.

To kúpanie teda stálo za to. Dali sme pívo, zabili to rezňom cez celý tanier a musím podotknúť - taniere tam mali fakt veľké.
Ľubo spal v aute a my v stanoch. V noci bola taká búrka, že keď tresklo niekde za rohom skoro som spadol z karimatky.

Ráno sme vstávali do slnečného dňa, ale to je už vlastne druhá časť tohto vyprávania.

                        

40.jpg

                                    

                                                                                 Ďuro