Choď na obsah Choď na menu
 

 

 

Maltatál

 

 

22. 8. 2011

Vstávame pred ôsmou, máme čas. Balíme veci a sušíme stany. Na radu prichádza ranné kafe a niečo pod zub. Ešte toaleta, nahádzať všetko do auta odhlásiť a vyplatiť kemp. 

Vyrážame domov s medzipristátim v Maltatale na krásnej ferráte vedľa dvestometrového vodopádu. Ešte naposledy fotíme Jazernú stenu, Linezké Dolomity a sľubujeme si, že raz sem prídeme na dlhšie, vraj sú tam krásne kleterky.

Slnko svieti ako šialené, už z parkoviska vidíme vodopád. Ustrojíme sa na ferrátu, zaplatíme štyri eurá vstup a pokračujeme pod skalu.

Najprv je to mierne, potom to pritvrdí. Nasleduje dlhšia rampa a kolmý výšvih. Pekná expozícia, výstupová línia je vedená rozumne, lezie sa hodne po skale, lano je na istenie, miestami je aj prilepený vstup či chyt.

Doliezame k drevenej výhliadke, chvíľu posedíme a oddýchneme. Fotili sme dúhu na vodopáde. Zatiaľ sa to ťahalo v tieni, ale na druhej strane a vyššie to výjde na slnko.

Z výhliadky musíme zliezť kúsok dole a potom doprava na lanový mostík.

Počas zliezania zrazu Ľubo nepekne zahrešil, jeho nový canon sa pobral najkratšou cestou k zemi, čiže asi deväťdesiat metrov volného pádu, povolila plastová pracka na pásovom popruhu.

Za mostíkom to už naozaj pritvrdilo, kolmý výšvih na trenie s odlezom doľava, traverz vľavo hore a nad stromom kolmo hore s kľúčovým flekom pri blbóm prepínaní istenia.

Krásna vzdušná ferráta pokračovala po rímsach a rampách, cikcakovite hore stenou až na vrch, tam kde sa voda učí lietať. Bola to paráda, ale boli sme celkom radi, že už je to za nami. Umyli a napili sme sa v potoku nad vodopádom.

Villi si aj do vody sadol, keď mu nohy ušli na mokrom kameni.

Zostup bol pravou stranou, strmím chodníkom. Dole sa musel obchádzať súkromný pozemok, ale Ľubo to sekol priamo pod vodopád hľadať foťák, vedel síce že je v ťahu, ale chcel zachrániť aspoň kartu s fotkami. Aj ho našiel a fotky sa podarilo stiahnuť.

My ostatní sme to obišli a po ceste prišli na parkovisko. Ešte sme si kúpili magnetky Maltatál a vyrazili domov. Mali sme len jednu prestávku na odpočívadle na diaľnici na kafe a niečo pod zub. Dorazili sme domov okolo desiatej večer.

Myslím, že v tak relatívne krátkom čase sme urobili celkom hodne, Grossglockner a dve ťažké ferráty, keby sme išli na desať dní tak sa takýmto tempom zoderieme, aj tak som potreboval pár dní na zotavenie, ale času moc nebolo, za pár dní sme vyrážali na Sázavu, ale to je už zase iný príbeh.

 

27.jpg

                                                                                                                                Ďuro