Choď na obsah Choď na menu
 

 

 

45. Slovenský zimný zraz turistov v Starej Ľubovni



27. - 30. 1 2011

Vyrážame pozde, až potme, o pol ôsmej z Prievide, lebo som bol do šiestej v práci. Ostatní majú dvojhodinový náskok. Do Ľubovnianskych kúpeľov dorážame o pod jedenástej, registráciu stíhame len tak tak, s ubytovaním Paľa boli trochu problémy, pomohla nám usporiadateľka Marta, ale potom to vyhral, býval na penzione Dinda, mal super šéfa a na rozdiel od nás, dostal aj večeru.

My sme boli ubytovaní na socialistickom megahoteli na izbe č.720. Hotel mal kapacitu 700 miest a bolo nás tam 950 zjazdistov. Keď som vošiel na záchod, okamžite ma napadlo INTRÁK, klasické odfláknuté obkladačky, typický čuchový vnem.

Na izbe sme boli štyria, dve postele a dva prístelky, dorazil som posledný a tak sa mi ušiel prístelok pod radiatorom ktory nešiel vypnúť. Prvú noc sme sa moc nevyspali, to teplo v ktorom som musel píliť to drevo, to bolo moc aj na Luba. Na druhý deň sme zohnali kombinačky a tej prihriatej svini sme típli škripec, potom to už šlo.Štvrtok sme ukončili v piatok v bare s oravcami pri gitare.

Ráno vstávame o pol šiestej, bo ideme na trasu L2, do Litmanovej, sedlo Rozdiel po hrebeňi na polskej hranici, cez horu Zvir až do Jarabej, cca nejakých 24 km.

Prvé prekvápko, keď busy končia pod zjazdovkami, zadara nás vyviezli až hore. Kým cestou na zraz to vyzeralo so snehom biedne, tu to bola hotová balada, takých pätnásť centi prašanu na tvrdom podklade. Mierne stúpanie, mierne zjazdy, v neznámom teréne sme opatrný, ale je to v pohode.

Až pred obedom ostražitosť poľavila a v nepríjemnom rígli s vyvýšeným stredom, kde som vpálil bez brzdenia som sa ocitol Vilimu za chrbtom, pristál som v kríčine napravo, lyže hore, ja dole s bruchom niekde v prostriedku. Aj úsek nižšie bol hnusný a o hubu. Neskôr som sa dozvedel, že viacerí z našich tam nechali snežnú spomienku.

Okolo jedenástej sme dorazili pod horu Zvir, kde bolo občerstvenie, ponúkali teplým čajrumom, zdržali sme sa dlhšie a vytiahli aj niečo pod zub. Odtiaľ sme vystúpili na horu Zvir, kde je pútnické miesto. Dojazd do Jarabej bol cez lúky a polia, v miestnom kulturáku sa podával čaj a kapustnica.

My sme sa stiahli do MIS /miestne informačné stredisko (krčma)/, kým opadol nával, lebo tam končilo aj zopár peších trás. Autobusy sa stále točili a odvážali turistov späť do kúpeľov.

Vlastne to boli kúpele bez kúpeľov. Veľký ubytovací komplex, ktorý volajú kúpele, lebo tam niekedy v minulosti nejaké malinké kúpele skutočne boli.

Naši šli potom na bazén, my bezplavkový zas do baru. Vojto s Ludmilou a partiou tam už mali postavený základný tábor. Postretali sme hodne známych i neznámich, potom večera v jedálni, malo byť aj nejaké premietanie, ale v inom čase ako sme si mysleli. Na prvom poschodí hrali ludovky, na prízemí zase country. Do postele som sa dostal celkom utrmácaný a to niektorí vytrvalí ešte trsali dole na parkete.

V sobotu vstávame ešte skôr, bus na L3 odchádza o trištvrte na šesť. Zase vlekmi v Litmanovej, ale v sedle na druhú stranu, na západ. Lesom i lúkami, peknými zjazdíkmi. Chvíľami sa to rozbiehalo až moc, tráva trčala zo snehu a občas sa chytil aj šuter. Ja som chytil kus železnej pásoviny a kvalitne som tam zahučal. Potom trasa pokračovala po hrebeni so zjazdom až sa dych zasekával, už som ani neveril, že to ustojím, bolo to hnusne rýchle, keď som pozoroval iných, až sa za nimi prášilo.

Pri drevenej chatke sme niečo pojedli a vyrazili ďalej. Nasledoval krásny výhľad na Tatry, potom pár zjazdov lúkami plnými krtincov, a zas technické vložky cez konáre, zaľadnené fleky, kanále, zjazd po zjazdovke, popod vlek a pešo pár km až na chatu Lesnica, ktorá sa vlastne volá Pieniny.

Tam nás uhostili chlebom s pomazánkou a cibuľov. Sedel tam aj Vojto Jeremiáš s Ludmilou a Ankou. Dali sme aj nejakú polievku, pívo a kafe. Po návrate na hotel vyrazili naši na bazén a ja do sauny.

Nebudem to rozoberať lebo by som musel hrešiť, stačí povedať že v nej bolo 60°C a primitívne zadelenie priestorov, z bazéna sa vychádzalo tak, že proti vám prichádzali ľudia na masáž, šatne úplne inde, až štyri ležadlá na odpočinok, možno to ruským klientom stačí /asi čakajú v rade/, ale európa je už asi niekde inde.

Po večeri sme boli na ukončení a potom sme zasadli v jedálni pri gitare, neskôr sme vyrazili na papučák, celkom sa to rozbehlo. Náš najstarší účastník Jožko trsal ako drak, veru aj mladší sa dali zahanbiť. Mne nohy oťaželi okolo štvrtej ale moji spoluizbovníci vydržali až do pol šiestej.

Ráno sme stali o pol deviatej, pobalili sme sa, nabehli radiátor a o desiatej sa odhlásili. Rozlúčili sme sa zo známimi a vyrazili na Ľubovniansky hrad. Expozícia bola celkom pekná, ale ku koncu bol hlad silnejší.

Pamätal som si salaš na výjazde z Ľubovne na Litmanovú a veru nebanovali sme. Jedlo bolo chutné aj ho bolo dosť, len teplejšie tam mohlo biť. Domov sme dorazili okolo šiestej a ešte som stihol poriadnu saunu, u nás na Púšti.


Tento zraz hodnotím ako veľmi vydarený, to umiestnenie v jednom komplexe bolo fakt dobré, keď si spomeniem, že bežne beháme po meste a hľadáme volnú krčmu tak sa to nedá porovnať, program bol tiež vysoko nadštandardný, country, ľudová muzika, i moderné hrali, folklór, premietanie, po dedinách nás uhostili, varili čaj, kapustnice, skrátka uplne iný svet ako na západe.

 

Osobne by som chcel poďakovať Marte a jej kolegyniam z prezentácie za veľkú, obetavú trpezlivosť s nami a nám podobnými.

                      

20.jpg

 

                                                                                           Djuro