Vtáčnik posledno novembrový, konečne zimný.
30. 11. 2010
Pôvodne som mal ísť hore 29. novembra, ale pršalo a bola hnusná slota vonku, tak som nešiel. Ale 30. novembra som prišiel domov z nočnej, vonku sa ukazoval krásny mrazivý deň a to mi nedovolilo ísť spať.
Už cesta autom na amfik bola zážitok, ľadové koľaje, zamrznutý ľadový vysoký stred, no zvuky spod auta boli všelijaké.
Keď som si bral veci som zistil, že rukavice a čiapka sú v inom batohu a po nástupe som zistil, že aj návleky by sa hodili. Akosi som to špatne odhadol.
Už na prvej zvažnici bolo pätnásť centi snehu, na bežky ako stvoreného. Chodník bol prejdený asi dvoma turistami deň predtým, miestami ale už zafúkaný. Ešte, že som mal elastické šponovky z Niny, natiahol som ich cez boty a sneh nemal šancu.
V hornej časti pri tabuli sa chodník odrazil sto metrov doľava, evidentne blúdili, ale na hornom plate sa napojili naspäť na značku.
Miestami tu bolo snehu aj do pol stehien, bolo to namáhavé a pomalé. Všetko okolo bolo prekrásne obalené snehom. Hore som dobojoval po troch hodinách a pätnástich minútach to jest o 13.45 hod.
Štvrť hodinu po mne dorazil turista z Kľaku, ktorý to prešlapával celé sám a po ďalších desiatich minútach dorazil druhý z Prochote na snežniciach.
Hodili sme chvíľu reč, ale ja som musel padať dole, lebo som chladol a to nebolo dobré. Zostup bol nekonečný. Už som mal aj hlad, studená minerálka mi nechutila.
Dole mi to trvalo okolo dvoch hodín. Domov som dorazil úplne grogy, dal som si horúcu vaňu, o siedmej zaľahol a spal až do rána.
Je jasné, že hore už zúri pravá zima a tak sa treba na to aj pripraviť, rukavice, čiapky, návleky a horúci čaj sú už nutnosťou.
Ďuro
Náhľad fotografií zo zložky Vtáčnik posledního novembra 2010
