Skalka štvrtodecembrová, roku desať, tretieho tisícročia.
Sneh už aj v našej oblasti viedol k logickému záveru - hurá na Skalku.
Návrh netradične vrhol Paľo a hneď sa pridal Viťo, Gusto, Žigi a ja. Odchod v sobotu o ôsmej. Meškal som asi päť minút, cesty boli nič moc.
Keď došli, nebol tam ani Gusto, ani Viťo, ale Jožko so synátorom, Žigo a Paľo. Už cestou sa ukazovali krásne ideálne podmienky. Modrá obloha, bezvetrie, hromada snehu.
Trasa bola prejdená ratrakom a my sme po nej šli prvý, bolo to až príliš pekné. Vzduch bol mrazivý, ale nefúkalo. Išli sme Južný okruh a až po čerešňu to bolo geniálne.
Potom nasledovali spodky a tam veru bolo len 15 cm. snehu a ratrak bral aj hlinu a kamene. Po najhoršom úseku kde ťažili drevo a cesta bola rozrytá sa to ale hodne zlepšilo.
Stúpanie a lúka už boli v pohode. Hostinec bol otvorený a tak sme niečo zajedli a dali čaj s rumom. V ďalšom úseku bol čerstvo padnutý strom a museli sme ho obchádzať.
Zjazdy boli paráda. Ukázali sa aj výhľady na Bystricu, západné Nízke Tatry aj Krížnu. Trate v tomto úseku boli výborné. Dojazd k autu zbalenie a naautenie prebehli relatívne rýchlo.
Na ceste v spodnej časti nad Kremnicou bol padnutý strom, museli sme sa vrátiť a prešli sme cez Krahule na Turčianske Teplice po novom širokom úseku cesty.
V Jasenove sme sa zastavili na pizu, ale už to nie je také, aké to bývalo. Jožko dostal zospodu pripálenú, Palo zase neprepečenú. Domov sme sa dostali v pohode. Móóc pekná akcia.
Ďuro