Choď na obsah Choď na menu
 

 

 

Prechod Veľkej Fatry 2010

 

 

 

Malý Šturec - Vyšná Revúca


Jožko vymyslel peknú akciu na bežky. Hlásia oteplenie, ale na hrebeni bude snehu dosť. Je to na jeden deň na sobotu 20.3.2010. Boli by dobré dve autá, jedno by išlo do Revúcej a druhe na Šturec. Na trase sa vymenia kľúče a na dohovorenom mieste sa stretneme na spätnú výmenu posádok.

Trasa by mala isť zo Šturca na Kráľovú Studňu, Krížnu, Ostredok, Kýšky, Vyšná Revúca a naopak.

Zatiaľ sú potvrdení :   Ugróci, Matlovič, Roža, Zajec,
                                 
Uvažujú                  :    Radosa, Lorenčík

 



Príspevok od Ďura:

20. 3. 2010
Tak a už je aj po nej. Ja s Peťom Radosom  sme šli zo sedla Malý Šturec o 7°° hod po mierne stúpajúcej zvažnici na chatu Kráľová Studňa kde sme dorazili o 10.45 hod. 

Bolo to prejdené skútrom, na slnku mäkšie v tieni ľadové. Stretli sme partiu na stúpacích pásoch a dva psie záprahy. Kolmý výšvih sme obyšli dole doprava na zelenú a po nej hore. Nie že by sme chceli, ale minuli sme ho a veru dobre sme urobili.

Na Krížnu sme dorazili o jednej, sneh firnový slniečko svietilo hodne. Na ostredok o druhej predbehli sme zo desať skialpinistov, boli pomalý hore kopcom aj dole kopcom a stretli sme aj pár plochonohých veľkošľapov. Severná strana Ostredku je ľadová, rýchla, už som to neustál a hodil tigra tvárou do ľadu, tak ako aj keď som tu bol naposledy a hádam aj na tom istom mieste.

Po miernom výšvihu a miernom zjazde do sedielka bol asi najhorší úsek, zostup zo Suchého Vrchu k drevenej útulni. Sneh na slnku povolil,prebárali sme sa po kolená pomedzi smrečky, ovládať to moc nešlo. V spodnej časti som si pri páde natiahol hnusne slabinu a ďalej som postupoval pri bolestiach a z nohy na nohu.

Tam sme stretli aj druhú partiu, pofotili sme sa, poponúkali, bolo pol tretej. Mali problém, v lese stratili značku, stúpali v hlbokom snehu kolmo hore na hrebeň. Víťovi sa pokazilo viazanie a museli ho opraviť provizórne. Bolo pol tretej a boli ešte len v prvej tretine trasy, ale z Ostredku to mali viac menej dole kopcom. My sme postupovali dobrým úsekom na Kýšky,  husto zarastený pahrb, z ktorého treba zniesť dole  na holinu a k smerovníku Kýšky.

Odtiaľ sa odráža žltá do prava, dole do Zelenej doliny. Orientačne naprd, značku sme žiadnu nevideli, prešli sme ľavú lúku a nič, potom sme skúsili lúku napravo a objavili na skale žltý štvorec a náznak starej stopy. pri vstupe do lesa sme objavili značku, ktorá schádzala príkrym lesom viac menej kolmo.

Ešte, že to v hlbokom snehu bolo pomalé, Peťo to zišiel s pluhovaním, moje nohy už na to nemali, tak som štrikoval, miestami prenášal a občas sa aj vyváľal v snehu. Spodok bol už v pohode, najedli sme sa a dolu dolinou zišli v stope z nákladného auta celkom rýchlo.

Bežky sme zložili až na píle a odtiaľ to k autu bolo už na skok. Dorazili sme o pol piatej, naložili bežky a vyrazili na miesto stretnutia - pizeria v Jasenove. Presúvali sme sa po trase Ružomberok, Martin a dorazili sme tam okolo pol siedmej, dali si pizu, kafe aj kofolu.

Druhá partia dorazila do sedla o pol ôsmej a do Jasenova o štvrť na deväť. Všetci sme boli uťahaný ako kone ale spokojný. Chvíľu sme podebatovali a ja s Peťom sme vyrazili domov.

Keď to zhrniem, bežky z rybinou by boli vhodnejšie a ideálne by boli stúpacie pásy a české bežky Sporteny s hranami. Vzostupoch lesom zase snežnice.

Ja s Peťom sme sa rozhodli, že si pásy v dohľadnej dobe zabezpečíme, to je hotová vec.

Občas by bola krásna túra aj zo sedla Malý Šturec na Kráľovú Studňu a späť, čo je cirka 5 - 6 hodín a nie je to ani ďaleko.

                                                                                         Ďuro

 

 

 

Lyžiarsky prechod časťou hrebeňa Veľkej Fatry 20.3.2010-KST Horná Nitra VHT.

 Dňa 20.3.2010 sme šiesti členovia oddielu uskutočnili prechod časti hrebeňa Veľkej Fatry. Začali sme v sedle Malý Šturec, odkiaľ vyrazili po červenej značke Juro s Peťom smerom ku Kráľovej studni. Ostatní sme pokračovali do Liptovských Revúc do Výšnej Revúcej.

Po žltej značke Zelenou dolinou spočiatku po ceste, ktorá len mierne stúpala. Na poľane Radovô už strmšie, až na ďaľšiu polianku stále po žltej.Tu sme sa vydali nevýraznou cestou k potoku, za ním pokračovala tiež len v náznakoch ďalej.

Vyšli sme na dolnú časť strmej lúky pod  masívom Suchého vrchu. Pred lúkou „odišlo“ Viťovi viazanie na jednej lyži. Prebrodil sa ku nám po pás v snehu. Našťastie mal ako správny turista so sebou náradie aj potrebný materiál a tak sme spoločnými silami lyžu opravili.

Pokračovali sme traverzovaním lúky a neskôr galejami strmím, ale dosť širokým žľabom. Všetci sme boli stúpaním „dojatí“,najviac však 67-ročný „mladík“ Jožko, ktorý toto všetko vymyslel. V hornej časti žľabu zatiaľ druhý dôchodca Peter hľadal najschodnejšiu cestu k hrebeňu.

Nakoniec sa bielučký hrebeň objavil a všetkým sa nám uľavilo. Na južnú stranu Kýšok sme po vyše 5-tich hodinách vyšli okolo 14,00hod. Tu sme už stretávali skialpinistov idúcich po hrebeni.

Bolo slnečno, okolo 6°C, mierny vietor. Niečo sme pojedli a o chvíľu sa objavili aj naši „protiidúci“ Peťo s Jurom. Po výmene kľúčov od áut sme pokračovali popod hrebeňom Suchého ďalej na 1592m. vysoký a aj  najvyšší bod dnešnej túry Ostredok.

Tu už slniečko zašlo za mračná a aj fučať začalo. Pokračovali sme na Krížnu a v zjazde na Kráľovu studňu sme vyskúšali aj výrobu „lavórov“ do snehu. Po ďalšom občerstvení sme už po ceste a neskôr už potme po červenej  pokračovali do sedla Malý Šturec, kde sme o 19.30 hod. prechod ukončili.

Jar sme privítali v Jasenove v pizzérii, ktorú doporučujeme všetkým podobne „postihnutým".

                                                                                                Jozef

 

p3200044b.jpg