Veľkonočné Čičmany
- bike 12. 4. 2009
Minulý rok sme v Čičmanoch na Veľkú noc neboli, pretože pršalo. Ale toho roku bolo počasie stále, moc teplo a bol by hriech sedieť doma.
Zraz bol o deviatej pred Hypernovou a ja som dorazil s Peťom, Ľubou aVillim len tak tak. Čakala tam už skupinka Štefan Tomašíkom, Jožko Kapusta a zo šesť ďalších cyklistov. Ľubica nám dala po vajci a vyrazili sme cez Kúty, Malinovú, Pravno do Tužiny, kde bola prvá zástavka v Britve. Cestou sme pribrali ešte pár ľudí.
V Tužine sa pripojil aj Maroš. Janko M. zostal nad dedinou v cesnaku, tak že sme mali aj nejaké straty.
Vystúpali sme hore dolinou smerom do Čičermanského sedla, ale v poslednej zákrute pred vrchom sme sa odrazili doprava na zvážnicu do sedla Javorinka.
Hore sa ukázali prvé fľaky snehu. Pauza bola pri kaplnke so štyrmi lipami. Par ľudí sa vracalo od začiatku cesty dole pod zjazdovku, lebo tam bola vrstva firnového snehu. My, čo sme to viac menej čakali sme neboli prekvapený a zjazd na snehu sme si aj patrične vychutnali. Ja som hodil držku, keď som pri prekonávaní odvodňovacej struhy so snehovým mostíkom zistil, že tento nie je firnový a predné koleso my tam vbehlo až po osku. Následne som urobil kotrmelec ponad korman a sadol pred bicykel. Nebol som sám čo si to užil a na zaujímavé techniky tam nebola núdza až na pár poserov čo išli vedľa bicyklov. Dole bolo hodne vody a lúky boli podmočené. Zhromaždili sme sa v dedine vo dvore kaštieľa, kde sedávame pravidelne. Bolo extrémne teplo a po chvíli sme sa povyzliekali do pol pása a Kozel len tak zasyčal. Niečo sa pojedlo a o pol druhej sa pokračovalo do sedla Strážov, odtiaľ dole na križovatku nad Zliechovom.
Strmý úsek pod križovatkou je nový asfalt, cesta je pozametaná, čo nás milo prekvapilo. Asi po pol druha kilomtri sa objavil starý asfalt a už to potom bola klasika, diery, záplaty, piesok. premávka nebola hustá, ten zjazd sa mi vždycky páčil. Pauza bola v krčmičke na Kline, nejaké občerstenie a pokračovalo sa ďalej do Rudna kde sme zapadli v bufete pri Kohútovej picérii. Moc som sa už nemohol zdržiavať, lebo som išiel na nočnú od 18°°. Pri Bielej Terase sme konečne našli spoločnú reč - unisimo sme nadávali na novú závoru, ktorá sa nedala obísť, len podliezť a to hodne nízko. Na hrádzi sme sa rozlúčili, štyria sme šli na Nováky a ostatný cez Šútovce do Prievidze.
Akcia to bola parádna, ja som mal asi stovku, Bystričanci ešte viac.
Ešte teraz ma bolí zadok, ale to už tak na jar býva.
Ďuro