Splav na Hrone
Brusno – Zvolen
18. - 19. 6. 2009
Tak píšem záznam z tretieho splavu na Hrone. Prvý som bol s Peťou, Dominikou a Marekom, z Nemeckej do Zvolena – nebolo moc vody. Druhý bol s Peťou, Dominikou, Jankom, Villim, Peťom a Marošom, vody bolo až moc a splavili sme z Nemeckej do Hronskej Dúbravi a teraz sme boli v zostave Peťa, Peťo, ja Miro s Božkou a synom Maťom, vody nebolo veľa, splavili sme z Brusna do Zvolena. Pôvodne to vyzeralo, že nás pôjde hodne, ale Moniku, Dominiku a Viliho nepustila robota, Maroša, Jarina a Peťa dostala choroba a pár ich cuklo zo zvyku.
V pláne boli štyri dni, štvrtok až nedeľa, ale po príchode do Brusna nás informovali, že nám lode môžu požičať len na štvrtok a piatok, potom už nemajú voľné lode, lebo majú silné turnusy. Vody bolo v Hrone málinko, aby sme mohli vôbec vyraziť, museli sme preniesť lode cez mostík a nasadnúť na druhej strane. Obuť deravú obuv, na hlavu niečo proti slnku, veci do barelov, fľaše uviazať a jedéém. Božka išla s Peťou, Miro s Peťom a ja som šiel s Maťejom. Na tú výšku vody to celkom tieklo. Prvá zástavka bola v krčme na pravom brehu asi po hodine, dali sme si aklimatizačnú preventívnu slivku proti riečnej chorobe, predtým sa pil rum, ale to čo dnes predávajú je nechutná aromatizovaná žbrnda a slivkou sa predsa nedá nič pokaziť.
Druhá bruchatá slivka bola na Mlynčeku, kde sme zamenili Matejovi veslo, to čo sme mu pôvodne vybrali bolo také krátke, že skoro nedosiahol do vody. Pozreli sme kroniku, bol tam náš záznam z minulého roku a urobili aj teraz svoj otlačok. Pristávanie na Mlynčeku sa tentoraz zaobišlo bez kultúrnych vložiek, na rozdiel od minulých rokov, keď bolo veselo. Na vode boli okrem nás aj štyri modré vydry s postaršími blavákmi, v jednej aj pár, čo mal už cez osem krížikov na svojich bedrách – všetka česť.
Stará hať v Šalkovej bola suchá a kamenistá, my sme uviazli a skoro stroskotali na pobrežných útesoch, ale všetko dobre dopadlo. No tí osemdesiatnici nemali toľko šťastia, nabrali vodu, loď zakliesnili a veru aj šiesti mali čo robiť aby ju odtiaľ dostali.
V Šalkovskej krčme sme mali ďalšiu slivku, ešte sa voľačo dokúpilo v potravinách, naložilo sa nejaké drevo a preplavilo sa na druhý breh, kde je kempový flek a kde sa už vyloďovali blaváci. Vyložili sme veci a ja s Mirom sme vyniesli loď nad Šalkovský most, splavili k pilieru, naložili loď naplaveným drevom a vrátili sa k táboru. Ohník veselo plápolal, dreva bolo dosť na celú noc a ešte aj po nás ostalo. Vybalili sme veci, niečo zajedli, opekalo sa na ohni a debatilo sa. Postavili sme stany, ale aj tak som ja s Peťou a Mirom spali vonku pod hviezdičkami, noc bola teplá a nepadla ani rosa.
Ráno nás zobudilo slniečko niečo sme zajedli, umyli si zúbky, aj kafé bolo. Zišli sme len nejakých dvesto metrov k nesplavnej hati zvanej smrťák, ktorá sa prenáša po brehu. Pod haťou sa vytvára válec do ktorého keď niečo padne, už ho nepustí a pár vodákov už v ňom ostalo. Vzhľadom k malému stavu vody tam valec nebol a tak sme sa s Peťou rozhodli, že nebudeme lode prenášať, ale ich preplavíme. Veci sa vyložili, niesli po brehu a na prázdnych lodiach sme to hupsli cez hranu, len vodu sme nabrali inak v pohode.
Potom sa plaví cez B. Bystricu, pohoda, len jeden celkom pohodový splav v ktorom sa cvakli osemdesiatnici a museli ich vyťahovať. Na polceste medzi Šalkovou a Zvolenom je kemp Iliaš, kde bola posledná prestávka na obed a zmena – nemali slivku tak bola demenovka. Pod Iliašom je už tok pokojný a tak sa zo zadákov stali hačikovia a z háčikov zadáci, nech si to vyskúšajú. Tento úsek je pomalší, tiahly, a v piatkovom teple na slnku únavný, veru vo Zvolene som toho už mal habakuk, myslím že nie sám.
Končí sa na brehu pri hypernove. Vytiahli sme lode na breh, vybalili barely, prezliekli sa a ja som zavolal odvoz. Mali nejaké problémy a na odvoz sme museli čakať pol druha hodiny, tak som zbehol s Peťou na pizu do mesta. Prišli o pol šiestej naložili lode, vrátili 25 eur, ktoré nám omylom účtovali za odvoz lodí a zobrali Mira do Brusna po auto. Tak že to kompletne vyšlo 17 eur /510sk/ na osobu za dva dni, čo je moc dobrá cena.
Cestou domou sme vyložili Peťu v Žiari a zastavili sme sa v Novej Lehote pri fare, kde rastie krásna sekvoja obrovská a mohutný dvojitý tis obyčajný vysadené miestnym farárom Pavlom Ambrózym v roku 1843. Dorazili sme okolo deviatej myslím, že všetci spokojný.
V sobotu ráno začalo pršať, ochladilo sa a tak bolo celý víkend.
Ďuro