Pravidelne začíname lomosezónu na moje meniny. Tohto roku to bol víkend hneď po Ondrejkovom memoriáli.
Účasť bola tým obmedzená, Villi nemôže každý víkend, Lubo a Maja boli v Holandsku. V piatok sme tam boli len ja a Peťa s Dominikou, v sobotu prišiel Maroš, Peťo s Monikou a Jarko sa tam zastavil na bicykli.
Malo to byť spojené s brigádou, ale nástup pod skalou už vyčistili víkend pred tým a tak som aspoň odstránil peň pri chodníku k vode a dole jedného padlého buka.
V sobotu poobede sme boli aj trochu liezť, ale moc to nešlo – fúkal silný protivietor. Chcel som ísť s Marošom strednú, ale nedalo sa, v každej ceste bol niekto nalezený, alebo čakali kým sa uvoľní.
Bolo tam hodne čechov, nejakí blaváci, a aj nejakí anglicky hutoriaci. Voľná bola len MDŽetka, ale nik ju už dlho neliezol, bola celá machová a centrálny stup už nebol. Čiste to nešlo a mne potom už ani špinavo, zdrhol som spod previsu, skrátka fúkal silný protivietor.
Peťa s Dominikou šli špáru nalavo a Monika s Peťom Sobotu, Nedeľu a prvú dĺžku Vzdušnej.
Večer bolo pri ohni veselo, Peťo vytiahol gitaru, kolovali iniciátory a antidepresíva. Z Čechov sa vykľuli Moraváci čo tam spievali s nami aj pred rokom, z Blavákov bol jeden detvanec, druhý od Bystrice a tretí zas na mraky.
Maroš to celé prespal a aj Monika zahájila predčasný ústup. Pevné jadro sa rozchádzalo spať okolo pol tretej a aj ja som mal utkvelý pocit že sme tam mali dva ohne.
Ráno sme sa budili na silný vietor so studenými vlnami. Keď už aj Peťovi bola zima, to už muselo byť kosovo. Niečo sme pojedli a rozdelili sa na lezcov a ležcov. Ja som bol v tej druhej skupine a musím povedať, že na slniečku bolo moc fajn. Potom som vyšiel pod skalu urobiť pár foto, naši liezli sedačku. Objavil sa Jarino so synom a dvoma kamarátmi na bikoch.
Zbalili sme tábor a stiahli sa na chatu po Končistou, kde za hodinu dorazili aj ostatní. Myslím, že celkom príjemne strávený čas.
Lomu Zdar
Ďuro