Kláštor pod Znievom bike
10.5.09
V sobotu som počul že v nedeľu sa koná dámsky výstup na Zniev a hneď ma napadlo, že tam som tiež nebol. Síce mal som v nedeľu nočnú ale vybehnúť hore na biku by hádam šlo. Zavolal som Ľube a Jarinovi, ktorí boli za. Večer som pozrel mapy a google earth, zistil som, že Zniev zrovna na bike moc nieje, možná trasa je len zľava dolinou a pred záverom strmý vraťák a tlačenka.
Zvolil som trasu cez sedlo Vyšehradné, v Polerieke na poľnú cestu popod horu a za rybníkom doľava do doliny. Keby to nevyšlo, tak z Polerieky ide krásna zvážnica cez hory až na Vrícko.
O pol deviatej som sa stretol s Ľubou v Novákoch na námestí, pri hypernove v Prievidzi sme pribrali Jarka s kamarátom. Cez kúty sme vyrazili na Malinovú, žltým voňavým morom repkovým.
V Pravne sme pribrali ešte dvoch cyklistov, otca so synom. Sedlo Vyšehradné by mali premenovať na vyšehlavné, zase bolo tiahle a únavné. Počasie bolo celkom fajn, neskôr sa objavila kopovitá oblačnosť, bola spara a vyzeralo to na poriadnu búrku, ale nič z toho nakoniec nebolo. Za Jasenovom sme mali vietor do chrbta a tak to vyšívalo. Kus sme išli zároveň s tromi laňami, ktoré sa chceli dostať cez cestu a doľava do lesa – hotové safari.
Z hlavnej sme odbočili do Polerieky a za ňou nastal terén. Mapa nikdy neodráža realitu. Tá skratka bol samý výšvih a zjazd, cez lúku i krajom hory proti potoku, tri krát cez potok bez mostíka. Záver bol cez les na konci bol rígel ako tobogán a vyplulo nás nad Kláštorom pod Znievom. Zistili sme, že jazero sme minuli, ale dalo nám to tak zabrať, že o návrate nikto neuvažoval.
Spustili sme sa do Kláštora, odtiaľ do Vrícka kde sme zasadli v Hornej krčme a dali po pive, šak hádam policajti nebehajú. Keď sme odchádzali z krčmy akurát prešli vedľa nás, za chvíľu znovu, potom zase a keď sme ich stretli štvrtý raz už som neveril, že vyviazneme bez pokuty, ale nechali nás. Na ceste som našiel veľkú húsenicu, akú som ešte nikdy nevidel, tak som ju nafotil. Stúpanie bolo relatívne krátke a v pohode.
Zjazd do Kľačna je paráda, ale od fraktúry pod San Marínom mám rešpekt. Ešte sme sa zastavili v Solke, kde sa Jarko s kamarátom oddelil, išli pozrieť letecké modely do Tužiny. S otcom a synom sme sa zviezli do Pravenca a ďalej už len s Ľubou cez Lazany a Kúty do Prievidze, kde ostala u Gabči. Ja som dobojoval popod horu domov, ale mal som toho plný chrup. Bolo už nehorázne teplo a dusno.
Dorazil som o štvrtej a o päť dvadsať som už mazal do práce na nočnú. Nič moc, ale nevyberieš si, buď ideš, alebo sedíš doma.
Ďuro
Náhľad fotografií zo zložky Kláštor pod Znievom bike 09
