Ahoj kamaráti !

Cez predĺžený víkend 8.až 10. mája tohto roku sme sa vybrali s Paľom na koniec Čiech medzi Labské pieskovce. Tak sa s vami podelím o tých pár zážitkov a obrázkov.

Zavčas rána sme nahodili naše kozy na strechu Paľovho auta, aby sme po dlhej ceste a pár krátkych prestávkach odstavili v Jiřetíne pod Jedlovou. V tamojšom ženskom kláštore sme sa zložili, prezliekli, obuli si bicykle a vyrazili. Po mierne kopcovitom teréne a dedinkách, ktorých názvy nič nehovoria mne a asi ani Vám sme sa dostali do Kyjova. Je to malá dedinka, ktorá dnes slúži výhradne ako turistické a rekreačné stredisko. Poznáte to: krásna dolina v čistých lesoch, perfektné dreveničky, penzióniky, krčmičky, dobré počasie, výborné pivo a všade cyklisti a iní turisti. Tu sme sa teda občerstvili, oboznámili s mapou a pustili sa do Kyjovskej rokliny. Ihličnaté lesy, z ktorých trčali nádherné pieskovcové veže. Pomedzi ne viedla cesta asfalt – štrk a vedľa tiekol potok, ktorý z brehov vytváral pekné útvary a vodopády. Dostali sme sa do Doubice. Je to obec v horách. Tiež tam asi nežije veľa stálych obyvateľov. Medzi malými chalúpkami bola aj jedna veľká- Stará hospoda. V nej a jej okolí sú vystavené rôzne sochy, najmä z dreva. Zaujímavé. Potom bol už večer a potme sme dorazili na našu základňu.

V sobotu sme sa vydali do Hřenska. Cestou sme objavovali veľmi pekné zákutia nielen prírodné, ale aj dedinky s drevenými domčekmi, ktoré vyzerali skoro ako skanzeny. Samotné Hřensko je mestečko v hlbokom kaňone medzi skalami. Tu Labe vteká do Nemecka a žije to tam turistikou. Musí to byť raj pre pieskovcových lezcov a je mi divné, že sme žiadnych nevideli. Pravčická brána – najznámejší objekt celej oblasti, bola tak obliehaná turistami, že to liezlo na nervy. Asi naša daň za dlhý voľný víkend a pekné počasie. Bez baikov, len tak napešo sme zliezli do Divokej i Dolnej soutěsky, ktoré sú ako taký Prielom Hornádu vo väčšom. Obe sa splavujú v drevených člnoch so sprievodcom, ale nezúčastnili sme sa. Smerom ku základni sme ešte našli ozaj niektoré veľmi pekné scenérie, no spomeniem asi len Trpasličiu skalu. V skale veľkosti zimného štadióna nejaký maník vyryl do pieskovca množstvo schodov a trpaslíkov.

Tak po poslednej noci v kláštore,..... vysvetlím: veľký komplex, kde ako kláštor slúži iba malá časť. Väčšina je lacný penzión. Tak teda po ránu sme sa vybrali domov a zastavili sme sa na Panskej skale. Je to ten objekt pri Kamenickom šenove, kde sa točila Pyšná princezná. Je to tam moc pekné.

Tak zhrniem to: ozaj nádherná krajina, množstvo cyklociest v mierne zvlnenom teréne, neopakovateľné pieskovcové bralá, rozhľadne, zrúcaniny hradov, ľudová architektúra, výborné a časté pivo a hlavne ceny nie sú ovplyvnené blízkosťou nemeckých hraníc.

                                    Takže vrelo odporúčam.

                                                                                  50 Čuli