Veľký Inovec – bike 11. – 12. 10. 2008
Veľký Inovec – bike
11. – 12. 10. 2008
Návštevu chaty pod Inovcom plánujeme už dávnejšie, ale až teraz konečne sa to pohlo. Volal som s Rudom Bošiakom a ten mi povedal, že tam cez víkend bude a tak som vyslal dymové signály, že by nebolo od veci prevetrať biky. Všetci mali niečo dôležitejšie a až Ľubica mi v piatok večer o desiatej volala, že brigáda padla a ona ide.
Vyrazil som na obed a v Bystričanoch sa pripojila Ľuba. Pod Veľkým Polom sme nazbierali orechov pri ceste a cez Penhýbel sme zišli dole do Hlbokej k priehrade. Dolinou sme zišli až na červenú značku do Jedľových Kostolian, kde ale nebol mostík a brodiť sa nám nechcelo, tak sme zišli nižšie k mostu a po poľnej ceste sme sa vrátili na červenú značku. Cesta to nebola nič moc, kamenistá a hodne do kopca, tlačili sme. Za kopcom sme zišli do Jedľových Kostolian, kde sme si dali pivo a čukoládu. Z dediny sme vyrazili smerom na Obytce. Prišli sme na začiatok Osnej doliny, kde nás prekvapil začiatok žltej značky, ktorá tam predtým nebola. Keď som vyberal trasu mal som tri mapy a ešte Google Eart a vybral som až tú ďalšiu dolinu kde podla starej mapy bola žltá značka. Prístup vyzeral oveľa lepší a tak sme išli ňou. Bol v nej dobrý asfalt, stúpanie primerané, svietilo podvečerné slniečko a tak sme sa vytešovali ako dobre sme urobili. Časom asfalt odbočil ku chate sepo, stúpanie sa zvýšilo a v hornej časti doliny sme prišli k veľkému plotu a bráne „ Súkromné lesy , vstup zakázaný, majetok firmy SIPOX. Keď sme nad tým špekulovali prišli sme na to, že je to Majského obora a to je dôvod preloženia žltej značky. No čo už, noc na krku, naspäť už nie, tak hajde popri plote lesom. Trvalo nám vyše hodiny kým sme to obišli a už sa celkom zotmelo. Kúsok za oborov sme narazili na žltú s červenou čo už šli hore na Inovec. Na chatu sme dorazili úplne potme, bolo okolo ôsmej. Zvítali sme sa s Rudom, ubytoval nás, nakŕmil a napojil. Boli sme uťahaný ako kone. Boli sme na izbe sami až do druhej ráno, keď dobojovali dvaja cyklisti z Topoľčian, Jozef a Maťo, čo sa sem prekrčmovali z Veľkej Lehoty. Ráno sme hodili reč a zistili sme že máme spoločnú cestu na Penhýbeľ cez Veľkú a Malú Lehotu. Vyrazili sme pred obedom, najprv na vrchol Veľkého Inovca a potom zjazdom terénom na Loksovu lúku a ďalej na Drozdovo kde bolo pívo. Odtiaľ dole na asfaltku a pekným zjazdom do Veľkej Lehoty pozrieť nádhernú krčmárku, čo Ľuba skomentovala „ Okatá bledula „a ja som pridal „ čúčoriedka“ , ako by Julko povedal. Čapovala Štajger do krásnych vysokých pohárov, ale to sedenie pár metrov ad cintorína ma moc nenadchlo. Potom nasledoval dlhý zjazd, v tieni kosový, až dole do jamy z ktorej sme sa začali hrabať do kopca až do Malej Lehoty, zase do karčmy. Odtiaľ bola cyklotrasa na Penhýbeľ 7 km. Šla oblúkom na Debnárov Štál a pred ním doprava na lesnú cestu ktorá stúpala a stúpala až na lúku na vrchu, kde sme sa vyvalili na slniečku a vyfúkli. Odtiaľ to už bola pohoda, ziši sme ku koniarni a po ceste zjazdom dole až na odbočku k Rudici, kde sme odbočili doprava a stáli sme až na Red Dolári, kde bolo ďalšie pivo tentoraz už posledné – vďakabohu. Chvíľu sme posedeli a vyrazili do Oslian kde sme sa rozlúčili s Maťom a Jozefom, ktorí vyrazili na Topoľčany, kým my na Prievidzu. V Bystričanoch sa rozlúčila Ľuba a domov som dobojoval o pol siedmej, už len silou vôle uťahaný, ale spokojný. Keď som potom uvažoval, tak som celý deň šlapal na párkach na raňajky a tých pááár pivách. Ráno som skočil na váhu a bol som o dve kilá ľahší.
Jazdenie v tej oblasti je párádne, vrelo odporúčam, príroda je krásna, počasie nám vyšlo na 100 percent, chata je perfektná, nie drahá, ľudí tam nebolo veľa, ale boli príjemní. Neviem ako vy, ale ja idem na rok zase a na dlhšie.
Ďuro
Náhľad fotografií zo zložky Pohronský Inovec bike 2008
