15. 7. 2008
V mesiaci júli sme sa vybrali po dlhšej dobe do Roháčov. Cieľom túry bol Ostrý Roháč.
Počasie sa vydarilo a hore dolinou po asfaltke sme vyrazili vycházkovým tempom.
Na chate pri Tatliakovom plese sme si dali kafe a vyrazili do kopca na sedlo Zabrať, kde sme stretli Janka Fukasa. Informoval nás, že pred pár dňami sa stratil Lacko Tóth z Nižnej a teraz ho všetci hľadajú. Vybehol si na túru a domov sa už nevrátil. V doline nalietaval vrtuľník a pod Ostrím Roháčom sme stretli skupinu s Erikom Bizoňom, ktorí ho tiež hľadali.
Zo sedla sme vystúpili na Rákoň , Volovec a odtiaľ cez Ostrý Roháč, Pľačlivô do Smutného sedla. Tam sa nám ukázali krásne výhľady na celu Roháčsku zostavu.
Spravili sme si pár fotiek a skupina pripravujúca sa na Matterhorn v rámci tréningu vyrazila na Baníkov a chodníkom po hrebeni dole.
My ostatný sme schádzali Smutným sedlom. Na chate sme ich počkali, lebo chodník po hrebeni je uzavretý a museli sa vrátiť. Najlepší bol Jarko Malina keď vyhlásil „ Šák ja viem o tom, že ten chodník je už dávno uzavretý“, ale keď sa o tom bavili nepovedal ništ.
Po pivku sme vyrazili nekonečnou asfaltkou dolu k autám. Slnko pálilo jak trafené. Cestou domov domov sme sa zastavili na obed v kolibe a mňa si zase nevšímali. Najprv mi nedoniesli kávu a potom mi nedoniesli pirohy. Bol tam aktuálny vtip „ pán doktor mám problém – nikto si ma nevšíma. Ďalšíí prosím!“
Pekná túra s peknými výhľadmi, keby takých len viac bolo.
Ďuro