GRÓNSKO – časť prvá.
Ahoj priatelia.
Tak som sa dostal do Gronska a nedá mi,aby som sa s Vami nepodelil o pár zážitkov. Takže začnem tým, že som tu pracovne. Z firmy Elektrovod sme sem prišli montovať stožiare vysokého napätia, ktoré na jar budeme osádzať do terénu.
Už cesta sem bola zaujímavá. Zo Schwechatu sme leteli do Kodane, prespali v hoteli a ráno ďaľšim strojom do Kangalasuaku, čo je najjvätšie letisko v Grónsku. Oba lety prúdovými lietadlami boli v pohode. Tam sme však prestúpili do malého vrtuľoveho lietadielka a vo víchrici sme nabrali smer Sisimiut. Natriasanie, skákanie, myksovanie a ja neviem čo ešte. Nebyť vysmiatej letušky, inak krásna eskymáčka, neviem čo by som robil. Jej kľud mi dodal odvahu. Zo Sisimiutu sme ešte potom cestovali loďou dve hodiy na naše dočasné pracovisko a bydlisko súčasne. Plavba na malej jachtičke v obrovských vlnách bola tiež fain. Je tu o štyry hodiny menej ako doma a zima ako vo veľmi vydarenom februári. Miesto kde sme, je na brehu dlhého fjordu, obklopené peknými horami na spôsob našich Tatier. Moc som si tu zatiaľ turistiky neužil, lebo keď sme mali voľno, tak vždy husto snežilo, fučalo a nebolo skoro nič vidieť. Zatiaľ vám teda posielam na ukážku pár obrázkov, a keď sa mi podarí nejaká túrička, tak popis a obrázky dodám. Koho by však niečo zaujímalo, tak pculen@zoznam.sk, alebo pridaj dole komentár.
Ešte niečo: pri montáži ku nám doplával statný tuleň. Popozeral si nás, pomachroval ako dlho vydrží pod vodou a odplával. Tváril sa, že mu vobec neni zima. Zatiaľ dostal pracovné meno tuleň- čulen.
Všetkých Vás zo zasypaného Grónska zdraví Peťo Čuli.
Ahoj!