Seewand - Hallstadt
27.-30.7. 2007
Odchod z Bystričian cca o 14°° hod.
Osádka: Peťo, Lubo, Miro, Janka a Monika.
Smer : Rakúske Alpy - Hallstadt
Program : feraty - Seewand, Dunke, Johan, Vodopád.
Dojazd do základného tábora cca o 21°° hod v Haltdadte.
Parkovisko zo soc. zariadeniami, pláž, čisté alpské jazero. Odporúčame pre záujemcov, aj napriek zákazu stanovania tam stáli stany niekoľko dní bez problémov.
Ráno vstávame o 5°° hod, balíme tábor, hygiena, raňajky a o štvrť na sedem vyrážame na nástup na Seewand.
Nástup je na chodník je oproti parkovisku za cestou. Výstup pod ferrátu trvá cca 45 minút. Nastupujeme s malými obavami, lebo počasie nie je ideálne a večer nás českí kolegovia znekludnili ich popisom cesty, ktorá vraj bola drsná a trvala osem hodín. Do steny sme nastúpili o ôsmej hodine, až po návrate jedného člena skupiny - Moniky , ktorý už stihol urobiť i prieskum ústupovej trasy.
Obtiažnosť ferráty bola hodne precenená. Pred najťažším úsekom - Pucwand /100m/ nás zachytil dážď, ktorý sme prečkali v pohodlnom výklenku. Ten úsek sme liezli za mokra.
Najväčšie prekvapenie som zažil pri slovách " uži si to, už sme na vrchu". Kde dočerta je ten Pucwand. Skoro som si kvôli nemu obul lezečky.
Cestu sme zdolali za tri hodiny a päťdesiat minút aj s prestávkou 15 - 20 minút počas dažďa, ktorú nám spestrila nádherná dúha, ktorá tak povediac vytekala zo skaly a stupňujúc svoju intenzitu sýtosti farieb sa postupne vlievala do Hallstadtského jazera.
Návrat bol určite vyčerpávajúcejší, hlavne keď sme si ho svojou nepozornosťou a v dôsledku úbohého značenia predĺžili o niekoľko kilometrov.
Do tábora sme sa vrátili cca o 16°° hod, premočený od dažďa. Hneď sme absolvovali očistný kúpeľ v jazere. Potom nasledovala večera, pivo, fernet a gitara.
Nakoľko sme ferrátu absolvovali ako premiéru hneď dvaja členovia, moje hodnotenie je : " kto dokáže vyliezť na druhom IV. - nemal by tam mať žiadne problémy.
Nasledujúci deň nás čakala oddychovka - ferráta Dunkel. Po konzultácii s českými kolegami sme sa nikde neponáhľali. Brali sme ich s dostatočnou rezervou.
Po príchode do Gošau sme jednohlasne rozhodli, že 10,7 Euro za lanovku nie je tak veľa.
Ferráta začala celkom vábne, ale po niekoľkých desiatkách metrov prešla do chodníka popri skale v kosodrevine.
Dve tretiny sa pohybovala obtiažnosť v A-B, záver bol o niečo náročnejší. Bohužiaľ po výstupe sme boli sklamaný, lebo viditeľnosť klesla na niekoľko metrov a z fotenia Dachsteinu nebolo nič.
Zostupová trasa viedla dosť náročným skalnatým terénom. Po návrate do tábora nasledovalo kúpanie v daždi, večera v daždi a pivo v daždi, ktorý pretrvával až do druhého dňa.
Keďže vyhliadky na lepšie počasie boli v nedohľadne, zbalili sme tábor a nastúpili cestu domov.
Na spiatočnej ceste domov sme sa zastavili za Piešťanmi
na Havrane, kde sme sa najedli a poblahopriali Ľubovi k na-
rodeninám.
Ďalšia zástavka nasledovala u Janky na kávu a tam vznikol plán na nový útok na horu Dachstein.
horám zdar Miro