Ostrov Pag
21. 9. - 1. 10. 2006
Túto akciu som už robil s Evou Píšovou a Tomašíkom, boli tam so mnou Vilko i Maroš.
Bývali sme v Penzióne v Povljane. Kúpať sme sa chodili na pláž za kostolík SV. Nikolaja. Bol to malý krásny kamenný kostolík z vápenca.
Ostrov Pag bola najkamenistejšia časť Chorvátska čo som videl, samý šuter, tu by aj Kamenec pod vtáčnikom zbledol závisťou.
Hneď prvú trasu k moru naplánoval Maroš, šli sme okolo veľkého smetiska a k moru sme sa dostali nekonečným poskakovaním po šutroch, keď sa akákoľvek cesta stratila, odtiaľ sme šli na Starú Povljanu, asi jediný kus tejto časti ostrova, kde bola hlina. Pobrežie bolo erodované a útesovité celkom pekné. Nafotil som tam súboj modliviek, zelená prehrala.
Ďalšou trasou bola Novalija, šlo sa cez Pag po moste na stúpanie potom až na koniec polostrova a našli sme cestou aj parádnu zátoku s nádhernými vodou vytvarovanými pieskovcovýmy balvanmi.
Najdlhšia trasa nás zaviedla do Zadaru, bolo to cez stovku kilákov, boli sme i v Nine Grgúla pozrieť.
Cestou naspäť nám na Paški moste, oddelujúceho ostrov od pevniny, tak fúkal bočný vietor, že sme ho išli ako plochú dráhu.
Ja som švihal dopredu zaistiť večeru.
Najpamätnejšia zase bola Marošová skratka z Povljany na severozápad na Velo i malo blata, po hodine naskakovania na šutroch veľkých ako detská hlava rezignoval aj on, my s Vilkom sme už biky vtedy dávno niesli, to sa skrátka nedalo ani tlačiť.
Ďuro 
